Že štát nevie vstrebať úkony okolo mnohých tisícov pocestných, asi nie je prekvapením. Kto tu žije a prichádza s aparátom do činenia, to musel tušiť. Dokonca v tomto prípade vieme, že časť problému je aj politického pôvodu.
Totiž, ak by takmer celá politická trieda nejančila okolo utečencov v roku 2015 a 2016, dnes sme mohli mať onakvejšie skúsenosti.
Koľko bola vtedy tá kvóta? Vážne pre nejakú tisícku a, nech je to aj tisícok pár, cvičili Fico s Kaliňákom rozkladanie plota na hranici, Sulík čítal Korán pre lepšie porozumenie nebezpečenstvu a Kollár bojoval šírením hoaxov?
Namiesto získania skúseností s dopravou, ubytovávaním, papierovaním a začleňovaním pár stoviek Sýrčanov a Iračanov sme úspešne odklonili ich trasu a heroicky odmietli kvóty.
Príchod pracovníkov z tretích krajín sa síce dial, ale veľmi sa o tom nehovorilo. Lebo politicky sa pestovala predstava, že najprv treba vybaviť našich ľudí a potom môžu prísť aj nejakí zvonka, ale teda najmä z kultúrne blízkych krajín, lebo my tu minarety stavať nebudeme.
