Šéf Ústavu politických vied SAV Peter Dinuš pred časom pre susedný denník (N) povedal, že Blahove tvrdenia o prezidentke nie sú problémom pre akadémiu, lebo ich poslanec nepíše do svojich vedeckých prác. Dejú sa vo sfére politiky, a preto by za ne mal niesť zodpovednosť ako politik.
Inými slovami, jedinými sudcami jeho výrokov majú byť ľudia pri urnách tak raz za štyri roky.
Lenže to nie je pravda. Nie v zriadení, ku ktorému sa hlásime. Občan síce zahlasuje, aby vybraných politikov či strany označil za svojich zástupcov. To však neznamená, že je pri hodnotení politikov osamelý. Na pomoc mu prichádzajú rozličné inštitúcie, ktoré musia urobiť svoj diel roboty.

Trebárs aj akadémia, ktorá by mala posúdiť, či je v poriadku, že poslanec promujúci dlhodobo propagandu totalitných a autoritárskych režimov, ktorý v tom pokračuje aj počas vojnového konfliktu (!), tak môže činiť pod vlajkou voltairovského princípu a čerpajúc auru práve z pozície akademika.