Autorka je sociálna poradkyňa a analytička
Poslanci vládnej koalície si minulý týždeň opäť postavili hlavu, prelomili prezidentkino veto a ešte o niečo viac oslabili ochranu ľudí s ťažkým zdravotným znevýhodnením na pracovnom trhu.
Teraz je to takto: ak zamestnávateľ dáva znevýhodnenému človeku výpoveď, tak ju (až na malé výnimky) musí schváliť úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Do tridsiatich dní.
Iste, úrad dokáže takému vyhadzovu zabrániť asi tak, ako dokáže zabrániť hromadnému prepúšťaniu, čiže vo výsledku nijako. Môže ho však oddialiť. Alebo sťažiť. Na tom nie je nič zlé, je to iba signál zamestnávateľom: „Máš zamestnancov? Máš zodpovednosť, musíš predvídať.“
Novela čas rozhodnutia skracuje o tri štvrtiny – na sedem pracovných dní.
Zlá novela a nebezpečný precedens
Ten jemný pôvab byrokracie spočíva v spomalení procesov, ako ľudí so znevýhodnením vytlačiť z pracovného trhu. V čase, keď sú veľmi zraniteľní, formálny systém inštitúcií a rozhodnutí okolo nich stavia ochranný val. Úradníckou rečou hovorí: „Keď ja – štát – dávam peniaze (lebo dávam) v podobe znížených odvodov alebo priamo dotácií na zriadenie a prevádzku chránených miest a dielní či na mzdy pracovných asistentov, tak chcem spolurozhodovať“.
Novela len skracuje čas. Nič iné. Neprenáša agendu na iný úrad, nemení filozofiu. Len kráti. Hovorím si: „Načo ten zhon?“
Jeden z tých, čo zákon predložili, poslanec Dominik Drdul, hovorí: „zamestnávateľ stráca pre túto lehotu motiváciu vziať ŤZP osobu do pracovného pomeru a namiesto toho to obchádza prácou na dohodu alebo prácou načierno. Súčasný stav neposkytuje ochranu pred výpoveďou, ale pred pracovným pomerom nových zamestnancov“.
