Autor je teológ a spisovateľ
Bojisko pri Moháči sa dá takmer minúť. Vedú k nemu vedľajšie cesty, na rovine splýva krajina s horizontom. Pred vchodom k pamätníku v podobe akejsi nevydarenej betónovej brány je rozbité parkovisko. Vnútri predávajú magnetky, mapy bojov a návštevníkom pustia animovaný film.
Esplanáda za chrómovými turniketmi vyzerá neudržiavaná, na niektorých miestach sú suché vence, všade opadané lístie z posledných rokov, drevené sochy zobrazujúce bojujúce armády napadol červotoč a spálilo slnko.
V teréne bývalého tureckého vojenského tábora sú pochované pozostatky tisícov spojeneckých vojakov a Turkov, maďarské univerzity chcú v nasledujúcich štyroch rokoch nájsť telesné pozostatky ďalších šestnásťtisíc padlých vojakov, ktorí by sa dnes nazývali Maďarmi, Chorvátmi, Čechmi, Slovákmi, Nemcami a Turkami.
Koncom augusta 1526 zahynula na Moháčskom poli elita Maďarského kráľovstva, panovník Ľudovít II, rytieri z Nemecka a Francúzka, významná časť chorvátskej šľachty a slovenských zemanov, množstvo českých rytierov a Poliakov.
Stredná Európa ako spoločný pocit ohrozenia a odhodlania brániť sa vznikla aj na Mohácsi csata, mýtickom bode stredoeurópskych dejín, kde sa prvýkrát pokúšali malé západné štáty definované jazykom, kultúrou, náboženstvom a podobnou kuchyňou brániť presile.
Moháč nás všetkých naučil, že niektoré historické porážky majú pre naše chápanie identity rovnaký význam ako víťazstvá.
Skanzen strachu a ohrozenia
Viktor Orbán, ktorého vláda chce národný pamätník na Mohácsi zrekonštruovať a premeniť na celoeurópske kongresové centrum s vlastným výskumom a národnou mohylou, na tieto udalosti zabúda.
