Autorka je režisérka
"Jadrový útok! Panebože! To je povel na jadrový útok!" zvolal vydesene jeden z mládencov v zle padnúcej uniforme československej armády.
Všetky tváre sa otočili k nemu. Niekoľkí vojaci si zložili slúchadlá a začala sa horúčkovitá kontrola zapísaného číselného kódu. Potom pretočili pásku na kotúčovom magnetofóne o kúsok späť, či operátor počul dobre.
Áno. Počul dobre. Aj si to správne zapísal. V armáde NATO v Nemeckej spolkovej republike práve zaznel pokyn na použitie jadrových zbraní.
Kód. Dlhý, niekoľkomiestny číselný kód. Všetci ho vedeli naspamäť. Drilovali sa ho celé dni. A teraz ho počuli na vlastné uši a bolo im jasné, čo znamená. Niekde, nie ďaleko od nich, sa práve aktivovali systémy jadrového útoku.
Bolo to v roku 1988, keď v kasárňach v Litoměřiciach nastala panika. Vojaci základnej vojenskej služby, ktorí mali práve službu pri odpočúvaní komunikácie spoza železnej opony, volali cez interkom veliteľa a uvažovali, čo teraz bude.
