Volieb s prívlastkami historické, prelomové a podobne sú plné kroniky. Dnešné maďarské voľby však majú potenciál vyčnievať aj medzi nimi.
Za dvanásť rokov, resp. tri legislatívne periódy zmenili Orbán s Fideszom politické usporiadanie (zriadenie) v Maďarsku. Z demokratického na polodemokratické, z liberálneho na iliberálne, zo slobodného na poloslobodné (pozri napríklad rebríčky slobody médií) atď. (Totalita, o ktorej píšu niektorí, je, samozrejme, nezmysel.)
Úplne nové zviera v manéži Orbán nie je, v demokraciách (najmä afrických) sa takí už vyskytli. V Európskej únii je však nemainstreamový politik usilujúci sa o piaty mandát experiment, ktorý ak sa naplní, má potenciál veľkej nákazlivosti.
Komu sa to nezdá, nech skúsi spočítať slovenských obdivovateľov a ctiteľov Orbána. Nedopočíta sa. A je tu niekto, kto sa odváži postulovať, že taký Fico, ak by sa stal ešte raz – horribile dictu – premiérom, by sa neinšpiroval?
