Autor je teológ a farár, pôsobí v ČR
Dohodnime sa, že sa nedohodneme. Čudná ponuka, viem. Niekedy je však jedinou možnosťou, ako vystúpiť zo začarovaného kruhu nekonečného dohadovania sa o niečom, na čom sa zjavne dohodnúť nevieme. Aspoň nie v danej chvíli.
Je to výhra? Prehra? Remíza? Krok vpred? Krok vzad? Stagnácia? Záleží na zúčastnených stranách a na tom, ako k takejto dohode dospejú.
V ekumenickom dialógu, teda dialógu medzi cirkvami, ktoré majú za sebou stáročia vývoja, rôznych roztržiek, súbojov o vplyv, pravdu, hodnoty a etiku, bola takáto dohoda jednoznačným krokom vpred.
In puribus unitas, jednota v mnohosti, dohoda na tom, čo nás spája, aj na tom, v čom sme rôzni, založená na rešpekte k našej rozdielnosti, nie na vzájomnom pohŕdaní, nám umožňuje nielen žiť bok po boku, ale aj úzko spolupracovať na dobrých veciach. Cirkvi vďaka nej spolupracujú na humanitárnych projektoch, poskytujú si vzájomne priestory, zdieľajú dobrú prax.
Zatiaľ čo celkom otvorene priznávajú, že v odpovediach na niektoré otázky viery zastávajú rozdielne pozície a v dohľadnom čase sa na tom zrejme nič nezmení, pretože za tými odpoveďami sa okrem iného skrývajú aj storočia tradície, diskusií, práce...
