Autor je člen Slovenského ochranárskeho snemu
Keď 3. apríla 2002 slovenský parlament takmer spontánne prijal Národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky, boli to hviezdne chvíle nielen pre tých, ktorí tento dokument niekoľko rokov pripravovali, ale pre každého, kto si želal, aby sa Slovensko vyvíjalo čo najudržateľnejším spôsobom.
O význame tejto stratégie, participatívnosti a transparentnosti, ktoré sprevádzali proces jej vzniku, o tom, ako ňou Slovensko predbehlo okolité štáty, o unikátnom uznesení, ktoré Národná rada spolu so stratégiou prijala, i o tom, ako postupne upadla do zabudnutia, hoci je naďalej v platnosti, by sa dal napísať celý román. Preto sa obmedzím iba na malý, ale dôležitý segment.
