Keby bol Sulík duchaprítomnejší, s rubľami za plyn sa vôbec nemusel blamovať. Druhého apríla už totiž bolo známe, že z platieb vo vlastnej mene Rusi zaradili spiatočku.
Oznámenie, že rubľami sa nemá platiť od 1. apríla, ale až za dodávky od 1. apríla, čiže až niekedy v máji, je ústupový manéver, po ktorom idea zmizne zo stola.
Teda veľmi pravdepodobne. Čo sa dá čítať aj tak, že široko zdieľaná obava, že Rusi sami odstrihnú Európu od plynu (ropa by sa aj dala vydržať), je nepodložená, respektíve slabo podložená.
Keby taký zámer mali, otočili by kohútikmi okamžite, ako zaznela prvá hrozba. A potom by už len pozerali, čo sa vykľuje zo zmätkov a paniky, ktoré v Európe rozpútali. Najskôr zrejme podstatne emocionálnejšia a vyhrotenejšia debata, než je dnešná teoretická, v ktorej by sa jednota Európy otriasala na stojanoch.
Rýchle analýzy, napríklad think tanku Bruegel, zdôrazňujú, že ozajstným zámerom rubľovej udičky bolo testovanie pevnosti európskej jednoty.
