Autor je analytik INESS
Odstrihnutie sa od ruských fosílnych palív by bolo nepochybne najtvrdšou ekonomickou sankciou, ktorú by mohla EÚ vo vzťahu k Rusku prijať. Zároveň by to však bola sankcia, ktorá by výrazne zabolela aj v EÚ. A zabolela by najviac ťahúňa európskej ekonomiky Nemecko.
Nejde len o to, kde by Nemecko zohnalo 45 TWh elektriny (1,5-násobok celkovej slovenskej výroby) z plynových elektrární, ale verejnosť výrazne podceňuje význam plynu v priemysle. Chemický priemysel spotrebuje 15 percent plynu v Nemecku a nie sú to len hnojivá. Je to aj výroba čistiacich látok, polymérov, plyn sa využíva pri výrobe skla, papiera, liekov, obrábaní kovov.
Vďaka efektívnemu využívaniu plynu má nemecká priemyselná výroba nielen vysoký, 25-percentný podiel na HDP, ale je aj jednou z najefektívnejších na svete v prepočte na vyrobené euro. Zastavenie dodávok by znamenalo okamžité problémy pre státisíce nemeckých zamestnancov a pomerne významný prepad hospodárskej výroby. Ekonomické výpadky by boli rozsiahle, pričom ani táto sankcia by nijako nezaručovala, že Rusko zastaví vojenskú operáciu.
Priemyslom sa nemecká závislosť od plynu nekončí, polovica nemeckých domácností sa vykuruje teplom z plynu. Je dobré si pripomenúť, že krajina s najvyšším inštalovaným výkonom veterných a solárnych elektrární v Európe nimi dnes pokrýva len sedem percent celkovej energetickej spotreby.
