Autor je člen predsedníctva Dobrá voľba a Umiernení
Vládna koalícia je pri moci dva roky. Nesplnila prakticky nič z toho, čo sľúbila v programovom vyhlásení vlády Igora Matoviča a zopakovala v programovom vyhlásení vlády Eduarda Hegera.
Sotva to však niekoho trápi. Slovensko sa zmierilo s tým, že jedinou úlohou vládnej zostavy je zaberať miesto, aby ho neobsadil niekto ešte horší.
Nerušme vládne kruhy
Dva roky od volieb bývali príležitosťou zhodnotiť, ako sa ministrom darí v práci. Prečo? Ak sa na niečom zhodne deväť z desiatich politológov sveta s deviatimi z desiatich demokratických politikov, je to poznatok, že najťažšie politiky (hovorme im reformy) sa dajú robiť v prvom, maximálne druhom roku vlády.
Polčas volebného obdobia aj preto býva priestorom na predbežné odpočty vládnutia zo strany verejnosti, médií, parlamentnej opozície. A je to aj čas na korekcie a personálne zmeny vo vláde, ak veci nejdú podľa plánu.
Nie na Slovensku. Dvom rokom vlády a jednému roku premiéra Hegera dominovali úvahy, či vôbec máme premiéra. Pridávali sa zamyslenia, že ozajstného premiéra nemáme, ale aspoň nemáme toho predtým. Uzavreli to povzdychy, že by mohlo byť lepšie, keby Heger nebol Heger a Matovič nebol Matovič.
Tým sa verejno-politická debata zhruba vyčerpala. Takto médiá a mienkotvorná elita vnímajú dôvod, zmysel a podstatu politiky na Slovensku v roku 2022.
V novinách som robil štrnásť rokov, pri politikoch sa motám ďalších dvanásť rokov, ale takýto úpadok záujmu o veci verejné si nepamätám.
Zdrvujúce fakty
Odpočet plnenia sľubov pritom nie je zložitý. Médiami vychválené programové vyhlásenie je na viacerých miestach celkom konkrétne a vcelku sympatické. Ale fakty sú po dvoch rokoch zdrvujúce.
Napríklad v ostro sledovanej oblasti zdravotníctva splnila vláda z osemdesiatich ôsmich konkrétnych záväzkov s prižmúrenými očami päť. A najnovšie sa šíria poplašné správy aj o neschopnosti ministerstva pripraviť z plánu obnovy investície do nemocníc.
