Autor je výkonný riaditeľ Americkej obchodnej komory na Slovensku
V roku 1974 neznámy maďarský sochár a profesor architektúry Ernő Rubik predstavil verejnosti jeden z najpopulárnejších hlavolamov v histórii. Odvtedy je táto kedysi veľmi obľúbená zábavka mladých aj starších synonymom klamlivej jednoduchosti riešenia (naoko jednoduchého) problému.
Rubikovu kocku „vnímame tak, že je veľmi, veľmi jednoduchá – má iba šesť strán, šesť farieb,“ hovorí o kocke filozof Steve Patterson. „Je stelesnením paradoxov. Vo veľmi krátkom čase sa [ale] stane neuveriteľne zložitou,“ dodáva Patterson.
3D komplexita
Podobnú komplexnosť do už aj tak zložitého sveta ekonomiky priniesli globálne udalosti posledných dvoch rokov. K „jednodimenzionálnym“ (predpokladaným, a teda poznaným) globálnym trendom spred marca 2020 pridala pandémia nové komplikácie prichádzajúce akoby z druhej (nečakanej) dimenzie. Tretí rozmer a extra komplexitu priniesli udalosti, ktoré spustila ruská invázia na Ukrajinu 24. februára.
Výsledkom je dokonale premiešaný 3D hlavolam, akási pomyselná kocka, ktorej každá strana môže predstavovať aj samostatný problém. No iba holistické videnie kocky môže priniesť výsledok, pri ktorom je každý štvorček na správnom mieste, teda ekonomika v očakávanej kondícii.
Prvá strana našej fiktívnej a premiešanej kocky predstavuje „znovuzrodenie“ materiálnej ekonomiky. Rýchly nástup dematerializovaného sveta, v ktorom investori platia milióny za nákup virtuálnej pôdy v metaverze, sa odkladá na neurčito.
