Autorka pôsobí na Gymnáziu C. S. Lewisa a v Nadácii Zastavme korupciu
Rok 1952, južné Slovensko, pol štvrtej ráno, skorá jar. Žena stredného veku stojí v izbe spustnutého domu na konci dediny, popri ktorom tečie močovka.
Upravený účes, čistá tvár, trochu rúžu, blúzka, kostým. Veľakrát zašité pančušky.
Vychádza z domu. Okolo močovky a kaluží kráča k zákrute. Nastupuje do autobusu plného pospávajúcich dojičiek v pracovnom oblečení. Nikoho nezdraví. Sedí vzpriamene.
Autobus zastaví na dvore JRD. Žena sa prezlieka do montérok a odchádza s ostatnými dojiť.
Žo Langerová v knihe pamätí píše, že dlho nerozumela tejto čudáčke, ktorú podobne ako ju samu vtedajší režim trestal za pôvod, vzdelanie a slobodnú myseľ. Nerozumela jej povýšenosti ani jej smiešnemu rannému rituálu.
Neskôr pochopila. Išlo, samozrejme, o záchranu duše.
Zoznam nevhodných otázok
Rok 2022, Bratislava, hlavná stanica, predjarie, večer. Žena stredného veku stojí pri pulte prvého kontaktu pre utečencov a rozpráva sa s dobrovoľníčkou.
