Nič, čo by sme nečakali, môžeme v skratke povedať o prvom kole prezidentských volieb vo Francúzsku. To, že Francúzi si v roku 2022 zopakujú voľbu spred piatich rokov, sa hovorilo prakticky od momentu, keď Emmanuel Macron začiatkom mája 2017 oslavoval svoje prvé volebné víťazstvo.
Nakoniec to potvrdili aj prvé exit polly. Prezident podľa očakávania vyhral, na druhom mieste je krajná pravičiarka Marine Le Penová, ktorá sa päť rokov úporne snaží zmeniť imidž seba a svojej strany, aby sa už nestala obeťou „voľby proti“.

Lebo tento spôsob voľby stál za jej porážkou pred piatimi rokmi. Mnohí voliči v druhom kole hlasovali za Macrona nie preto, že by ich očarila jeho mladícka energickosť a pozitívna vízia, ale skôr preto, aby do Elyzejského paláca nezasadla krajná pravica. Na to sú Francúzi veľmi citliví.
To, či tento prístup prežil aj päť rokov Macronovho vládnutia, rozhodne o tom, či sa obsadenie Elyzejského paláca nebude meniť po prvom funkčnom období úradujúceho prezidenta, čo sa, mimochodom, stalo v predošlých dvoch prezidentských voľbách (druhú šancu od voličov nedostal Nicolas Sarkozy ani Francois Hollande).
Macron Putina nezlomil
Macron má za sebou ťažkých päť rokov. Zasiahli ho protesty žltých viest, pandémia a teraz prišla vojna na Ukrajine. V posledných týždňoch robil všetko pre to, aby bolo Francúzsko na medzinárodnej scéne stále relevantné, telefonoval s Vladimirom Putinom toľko, až sa množili hlasy, že to preháňa.