Blahoželať si k šťastiu, že v čase ruskej vojny Slovensku nevládne smerohlasná opozícia, iste môžeme. Gratulácie však nesmú prekryť skutočnosť, že Heger, Korčok a Naď nie sú celá koalícia.
Geopolitickí drevorubači sedia v najvyšších pozíciách v Rodine, SaS aj OĽaNO. Za to, že sa snažia držať oficiálnej línie i proti vlastným presvedčeniam a „biasom“, zaslúžia chválu. Keď sa však zabudnú, vyjde to zle-nedobre.
Vyhlásiť, že „ak by šlo o životy“, po Sputnik do Moskvy by šiel aj teraz, môže len dezorientovaný populista. Matovičovi akosi uniklo, že po 24. februári do Ruska nevkročila noha žiadneho demokrata. (Aha, Bennett bol dojednávať mier. A teraz šiel Nehammer, ale nič nedohodne, Putin chce vidieť krv.)
Toto vyznanie hlavy OĽaNO je ešte horšie než piruety na košickom letisku pred ruskou vakcínou. O životy isteže ide – ale na Ukrajine.
Potom tu máme Kollára. Na povinnú jazdu, teda že bolo správne darovať S-300 Ukrajine, bol nabrífovaný dobre. „Ukrajina bojuje aj za nás," opakoval naučené. Áno, pán predseda NR, ale nie preto, že máme „susedov, ktorí snívajú o veľkom Maďarsku“.
