Autor je europoslancom za KDH a vedúcim slovenskej delegácie EPP
Zločinecká ruská invázia zmenila životy mnohých ľudí a priniesla aj nám straty i poznania. Stratili sme mier v Európe, roky presadzovaný mierovým európskym úniovým projektom.
Stratili sme pocit bezpečia a ruské bomby dopadajú nie až tak ďaleko od nášho územia. Stratili sme nádej, že s diktátorom sa dá rokovať.
Nedá sa. Diktátora treba zastaviť.
Na druhej strane sme získali poznanie, že s európskou jednotou to nie je až také zlé. Aspoň doteraz.
Príjemným prekvapením je aj ukrajinské odhodlanie v boji za svoju vlasť, slobodu a Európu. A pozitívne bolo aj poznanie o nezištnej pomoci množstva Sloveniek a Slovákov ľuďom v núdzi.
Zmeny na Ukrajine
Bombardovanie miest, mučenie a vraždenie nevinných, útoky na civilné ciele od prvého dňa invázie – to nie je katastrofický film, to je smutná realita dnešných dní na Ukrajine.
Sám som osobne navštívil Kyjev, Irpiň, Buču. Diery v obytných domoch po ruských raketách, detské hračky pred zbombardovanými rodinnými domami, rozstrieľané a obhorené osobné autá, kusy tiel na uliciach, masové hroby neznámych, stále nové objavovanie mŕtvol celých rodín aj s deťmi so zviazanými rukami a strelami zozadu – také hrôzy sa nedajú pochopiť rozumom a pohnú každým.
To všetko v mestách, kde nie je žiadny vojenský objekt... To všetko sme videli spolu s poslancami z dvanástich krajín aj s predsedníčkou Európskej komisie.
