Zmienka z tohto miesta, že Boris Kollár sa pomiatol – bolo aj tvrdšie, ale editori škrtli – vyvolala veľké vlnenie na pohostinsko-kaviarenskej scéne. V jadre zdvihnutých emócií je však nedorozumenie.
Nuž, Kollár sa pomiatol nie preto, že rozprával hlúposti o Maďaroch – to by bola pomätená polovica Slovenska. Pomiatol sa preto, že o „parcelácii“ Slovenska, ktorú by (za)riadili Orbán s Putinom, hovoril ako predseda Národnej rady.
Keby Orbánovi nebola v jeho čoraz širšej izolácii vzácna každá spriatelená duša, vyrobil by z Kollára diplomatický škandál prvého stupňa. Pravdu tu má Aliancia (nová menšinová strana), že ústavný činiteľ č. 2 má zodpovednosť a musí premýšľať a hĺbať, než čosi povie.
Keďže premýšľanie je na Kollára vysoká požiadavka, z jeho obavy z parcelácie Slovenska Maďarmi si fideszácke médiá navarili výživnú potravu. Písali o novom ráne slovenského nacionalizmu (Mečiara, Slotu). A – fideszácke médiá! – o štvaní a vyrábaní nepriateľa. No.
Ako na minime by sme sa azda mohli zhodnúť, že dlhé roky neurobil pre vzájomné vzťahy zo slovenskej strany nikto nič horšie než Kollár tu a teraz.
