Slovensko sa na jednej strane vyznačuje istým stupňom karpatskej nevypočítateľnosti, veď aj preto ho tak ľúbime, no sú aj žánre, v ktorých držíme krok a tempo by určoval pruský bič Bismarckovej disciplíny. Napríklad zásadu, že v druhej polovici vládnutia sa pustí žilou verejným financiám, by sme mohli mať aj v ústave.
Tak sa totiž treba dívať na predstavené "kompenzačné opatrenia" proti vysokej inflácii. Ťažisko je totiž na dramatickom trvalom zvýšení dávok pre rodiny s deťmi v súlade s dlhodobými predstavami Igora Matoviča a jednorazová dávka pre ohrozené skupiny je v kontexte týchto výdavkov v zásade kozmetická.

Fiškálny jastrab by asi namietal proti akýmkoľvek vládnym dávkam s tým, že kríza má aj bolieť a nemá zmysel bojovať proti inflácii rozdávaním ďalších peňazí. To síce môže byť pravda, ale politický kontext je neúprosný a vláda niečo ponúknuť musela. Zaujímavé je, ako to využil minister financií.