Dnes už vieme, že keď bývalý prezident Andrej Kiska hovoril o mafiánskom štáte, tak nepreháňal. Počas vládnutia Roberta Fica sa štát neriadil len na zasadnutiach vlády a v parlamente, ale aj v hoteloch, pivniciach a útrobách Threemy.
Lojalita sa vyplácala, policajná iniciatíva poškodzujúca vládnu stranu sa trestala, akoby právo vymáhala nejaká SBS. Fico nebol len premiérom, ale bol aj šéfom.
Keď v roku 2019 rakúsky denník Kurier napísal, že „mafia na Slovensku má stále silnú ústrednú postavu: bývalého premiéra Roberta Fica“, tak sa mi bývalý premiér vyhrážal súdom, lebo som bola jedným zo zdrojov, s ktorými sa reportér rozprával.
Dnes to už nie sú len komentáre kritikov alebo novinárov, ale Robert Fico je reálne obvinený zo zosnovania zločineckej skupiny, zneužitia právomocí verejného činiteľa a ohrozenia daňového tajomstva.

Tento proces otvára šancu, aby aj orgány činné v trestnom konaní preskúmali, ako Fico riadil štát. A povedali, či Fico bol skutočným šéfom, alebo to bola len prezývka bez fantázie.
Fico sa dnes bráni. Hovorí o bláznoch vo vláde, kajúcnikov označuje za donášačov a tvrdí, že tí pri moci „samozrejme, že vedia o všetkom a všetko riadia“. Oprávnene vzniká otázka, či vychádza z vlastnej skúsenosti z čias vládnutia.
Bola to len politika?
Bagatelizuje a o podozreniach hovorí ako o bežnej politickej práci. „Vyšetrovateľ ma obvinil, že som konal v prospech Smeru, ale čo som mal konať v záujme OĽaNO?“ Tvrdí, že ho chcú zatvoriť na dvanásť rokov za to, že na tlačovej konferencii kritizoval svojho politického oponenta.
Pravda je taká, že Smer sa riadil Paškovou preslávenou hláškou: vyhraj voľby a môžeš všetko.