Každá politická občina si zaslúži stereotypy, z ktorých sa potom môžu rodiť vtipy. Napríklad sme sa roky mohli vysmievať veľkolepým plánom Igora Matoviča. Či to bolo zo päť referend, liečba rakoviny do dvoch týždňov, bezplatná MHD, prekvapenie s Macronom alebo s „Robertom z Malty“, dalo sa spoľahnúť, že výsledkom bude nula. Ibaže to už neplatí.
Iste, keď predseda OĽaNO vyrukuje s jednoduchým riešením zložitých problémov a označí ho za výkladnú skriňu Európy, neprajník si pomyslí, že sú to narcistické orgie nezrelého siedmaka uväzneného v tele ústavného činiteľa. Ale faktom je, že sa mu ich darí presadzovať.

Keď pretlačil tehotenskú dávku, ešte sme mávli rukou. Zo sociálnej dávky, akú nevymysleli ani komunisti, určenej všetkým okrem najchudobnejších, sa síce krúti hlava, ale je technicky jednoduchá a ročné náklady nepresiahnu pár desiatok miliónov.