Autor je teológ a spisovateľ
Nie, nemusíme pripomínať, kto je Robert Fico. Nikto nezabudol na jeho „protislovenské prostitútky“, opilecké žarty, pamätáme si aj kopu peňazí s Kaliňákom a Gašparom po vražde Jána a Martiny. Všetci traja na fotografii sú dnes obvinení.
Azda si pamätáme aj to, ako sa Fico nikdy nikoho nezastal, ako nikdy nepísal kvôli Kuciakovi, ako nikomu v zahraničí nehovoril o Kušnírovej, neunúval sa listami a nezháňal podporné telefonáty, pretože vo Ficovom svete vždy išlo iba o Fica, o jeho lajf, o jeho štetky a chlast.
Nič iné Fico za celý svoj život nedokázal. Všetko, čo robil, robil pre súkromné lety a drahé apartmány a zlaté dukátiky a poľovnícke revíry.
Vieme to, aj keď málokto rozumie tomu, prečo mu to uverili ľudia, ktorí žijú z akciových týždňov v Lidli a zo zľavových kupónov.
Čo však Fico nepostrehol, je zmena sveta. Nie jeho vnútorného, ktorý je za bodom rozpadu, a keby nebol poslancom, nestrácali by sme s ním čas. Uveril ruskej propagande, v ktorej víťazstvo dnes dúfa.
Z EÚ k Putinovi v záujme prežitia
Ak si niekto kladie otázku, ako mohol prejsť z politika „jadra“ Európskej únie k politike „Ukrajina sa má vzdať“, zrejme nechápe, akým spôsobom je ruský imperializmus na Ukrajine prepojený s nádejou na prežitie politikov ako Fico alebo Orbán.
Fico nedokáže rozvinúť vo svete bojovnej demokracie, na ktorú sa premenili západné štáty po 24. februári, svoj talent tematického parazita. Pokúšal sa o to počas pandémie, ale ani pandémia nebola generálnym resetom medzinárodných vzťahov a bezpečnosti v Európe. Na rozdiel od vojny na Ukrajine.
To nepochopili ani Kéry a Blanár, ktorí najpresnejšie vysvetľujú novú zahraničnopolitickú doktrínu Smeru. Ukrajinu nevyzbrojujte, Ukrajinu nepodporujte, Ukrajinu zachráni iba porážka. Kéry a Blanár však nehovoria pokračovanie.
