Autor je filozof a vysokoškolský pedagóg
Hovorí sa, že vo vojne prvá zomiera pravda. Nie však úplne...
Už dlhšie sa venujem otázke pravdy, ale ako sociálny a politický filozof zo špecifického hľadiska: ako sa uplatňuje pravda v spoločnosti a ako súvisí s mocou.
A neskrývam, že niekedy mám problém túto otázku vysvetliť tak, aby ma niektorí bez hlbšieho zamyslenia neobviňovali z relativizácie pravdy, akoby existovala len jedna jediná, večná, absolútna.
Zdá sa mi však, že teraz by som nemal až taký problém dokazovať, že pravda je nielen, povedzme, súlad idey (tvrdenia, názoru a podobne) so skutočnosťou, ale že môže byť chápaná širšie – ako produkt spoločnosti, hlavná línia jej duchovného života, od ktorej sa neraz odvodzujú a závisia pravdy členov tejto spoločnosti.
Je to však obojstranný proces, keď zase pravdy jednotlivcov (zvlášť výrazných osobností) vytvárajú, respektíve spoluvytvárajú pravdu – pravdy celej spoločnosti.
Francúzsky filozof Michel Foucault nazval tento druh pravdy „režimom pravdy“, čím okrem iného odkazoval na jej viac-menej priamu súvislosť s politickým režimom.
Je napríklad jasné, že iný režim pravdy má demokratický režim a iný autoritársky politický režim. Každý z nich funguje v inom sociálnom kontexte, pridržiava sa iných princípov, ideí, presvedčení a podobne a tie všetky zase šíri a dokazuje iným spôsobom.
