Keby existovala bohyňa Irónia, s najväčšou úľubou by sa dívala na lán sveta medzi Tatrami a Dunajom. Napríklad: počas covidového zatvárania sa Richard Sulík dožadoval analýzy o šírení hnusoby v rôznych podmienkach, lebo choroba síce škodí zdraviu, ale nie je predsa jedno, v akej miere. Správne.
Slovensko bez ruského plynu vydrží do jesene, tvrdí Sulík. Aké máme možnosti? Čítajte V prípade odpájania od ruského plynu však toho istého Sulíka už nuansy príliš nezaujímajú a zvedavé otázky odbíja tým, že „plyn musí tiecť“ (to znie, ako keď navigátori kozmickej gildy v Dune hovoria o ťažbe korenia), alternatíva by bola „katastrofa“ (to znie ako Sulík v kauze euroval) a urobí čokoľvek, aby tok udržal (to zas znie ako Mario Draghi o eure).
Odložme teraz nabok, či je pre vyjednávanie prezieravé hovoriť, že sme katastrofe vydaní na milosť. Pre akúkoľvek vážnejšiu diskusiu je však dôležité vedieť, o akom type následkov sa rozprávame, teda čo je to tá katastrofa.
