Ruský prezident Vladimir Putin nám ukázal, ako ďaleko môže zájsť rozklad demokratických inštitúcií a systematické škrtenie slobodných médií.
Pri autokratoch bez verejnej kontroly slobodných médií je pravdepodobnejšie, že sa uchýlia k násiliu najprv proti skupinám obyvateľov a neskôr aj iným národom.
Aké sú roly novinára
Za posledných tridsať rokov v Rusku zavraždili takmer šesťdesiat novinárov. Strelili ich do hlavy, uniesli ich a zabili, vyhodili z okna, strieľali na nich z automatickej zbrane, umlátili na smrť alebo prešli autom. Vo väčšine prípadov sa nikdy neodhalila identita tých, ktorí si vraždy objednali.
Svet si, žiaľ, nepamätá väčšinu mien novinárov, ktorých zavraždili, pretože hľadali pravdu alebo sa postavili propagandistickej mašinérii.
Zároveň však platí, že vražda novinára je vážnym znamením, že niečo sa v krajine zásadne pokazilo a svet by mal byť znepokojený.
Putin zašiel ešte oveľa ďalej. Dnes núti celú Európu, aby zažívala to, čo bolo desaťročia po druhej svetovej vojne nepredstaviteľné.
Novinári v strednej a vo východnej Európe pokrývajú vojnu, ktorá sa nezvratne prelieva aj do ich krajín, do celého regiónu. Rozprávajú príbehy strát, ktoré poznačia generácie Ukrajincov, a bolesti, ktorú nevylieči ani čas. Umiestňujú znepokojivé obrazy, politické deklarácie a čísla do kontextu. Oddeľujú fakty od propagandy dvadsaťštyri hodín denne.
Situácia prinútila novinárov, aby vystupovali v ďalších novinárskych rolách.
Odhaľujú dezinformácie, ktoré vyrábajú dezinformačné továrne na bežiacom páse. Strážia, aby rozhodnutia, ktoré štáty prijímajú v čase vojny na boj s ruskou propagandou, boli v súlade so zákonom.
Snažia sa poskytnúť hlas desiatkam tisíc ukrajinských utečencov, ktorí hľadajú ľudskosť a solidaritu v susedných krajinách, aby mali aspoň nejakú šancu na dôstojný život.
Novinári podporujú svojich kolegov na Ukrajine, ktorí momentálne napĺňajú najnáročnejšie poslanie svojej kariéry a často riskujú svoje životy, aby prinášali správy pre svojich čitateľov. Žiaľ, už deväť novinárov, ktorí pokrývali vojnu na Ukrajine, bolo zavraždených.
Novinári zo strednej a z východnej Európy vyjadrujú podporu tým ruským novinárom, ktorí ostali nezávislí a verní hodnotám novinárstva. Čelia zatýkaniu, riskujú väzenie a ich médiá sú umlčované.
Osud nezávislej žurnalistiky ako osud Európy
Aj v našom regióne sú krajiny, ktoré sa dostali do sféry vplyvu Ruska, krajiny, kde propaganda bola povýšená na úroveň štátnej doktríny.
Ani členstvo v Európskej únii nedokázalo odkloniť Maďarsko od tejto trajektórie. Opätovné víťazstvo Viktora Orbána a jeho strany Fidesz ďalej zvyšuje tlak na deformované mediálne prostredie, kde zopár zostávajúcich nezávislých médií bojuje o svoje prežitie a o zachovanie demokratických definícií novinárstva.
Orbán rozširuje svoj vplyv v celom regióne a inšpiruje ďalších autokratov. Preto treba chápať, že osud nezávislej žurnalistiky v Maďarsku je zdieľaným osudom Európy.
Tento vývoj je špeciálne evidentný v Poľsku. Od roku 2015, keď sa strana Právo a spravodlivosť (PiS) dostala k moci, nezávislé médiá čelia masívnym ekonomickým, politickým a legislatívnym tlakom.
Tieto útoky majú mnoho foriem: súdne žaloby, útoky štátnej propagandy na nezávislé médiá, štátne inštitúcie ignorujú kritické médiá a nekomunikujú s nimi, štát inzeruje len v médiách, ktoré má pod kontrolou, štátna firma získala kontrolu nad regionálnymi médiami a prepustila nezávislých reportérov.
Iliberálne vlády prehrali voľby v Bulharsku, v Českej republike a teraz aj v Slovinsku. Zároveň česká vláda je pomerne pomalá v presadzovaní sľúbených mediálnych reforiem. Aj keď v Bulharsku nová vládna koalícia zatiaľ neutláča nezávislé médiá, tie, ktoré v minulosti ovládla politická moc, sa stali nástrojom ruskej propagandy na ovplyvňovanie verejnej mienky o vojne na Ukrajine.
V Rumunsku novinári pravidelne čelia obťažovaniu a tlakom. Napríklad investigatívna novinárka Emilia Șercan sa prednedávnom stala obeťou diskreditačnej kampane, ktorú spustil dokument uniknutý z polície. Minulý rok investigatívny tím novín Libertatea čelil tridsiatim súdnym žalobám od primátora hlavného mesta Bukurešti.
My novinári však nie sme bezmocní. Napriek verbálnym útokom, diskreditačným kampaniam, politickým a ekonomickým tlakom naďalej slúžime svojim čitateľom v celom regióne. Rozumieme tomu, že každý umlčaný novinár, každý politický útok v ktorejkoľvek krajine sa týka celej novinárskej komunity.
Novinárstvo nás učí mať odstup od seba samých a nechať cez našu prácu prehovoriť zdroje, argumenty a príbehy. Svetový deň slobody tlače je príležitosť, keď cítime potrebu zdôrazniť, že nezávislá žurnalistika je jednou z posledných bariér, ktoré chránia demokratické spoločnosti pred nebezpečenstvom autokracie. A autokrati bez verejnej kontroly ľahšie rozpútavajú vojny.
Tento komentár uverejňujú médiá združené v sieti nezávislých médií z Bulharska, Českej republiky, Maďarska, Poľska, Rumunska a Slovenska pod záštitou International Press Institute, aby si pripomenuli Svetový deň slobody tlače.
Autor: Medzinárodný tlačový inštitút
