Autor je biochemik a imunológ, pôsobí v SAV a MUW
„Ja nemám rád špionáž,“ vraví Milan Lasica v jednom dialógu a pokračuje: „Či mám rád špiónov, to neviem, lebo nemôžem predsa tušiť, kto je špión a kto nie je špión, pretože špióni sa pretvarujú.“
„Špionáž je veľmi ťažké povolanie,“ odpovedá Július Satinský, „špión sa potĺka bez domova a ustavične musí všetkých nenávidieť... Konkrétna úloha – treba ísť na tri roky pozorovať jeden plot na Madagaskare.“
Ja nemám rád špiónov. U nás sa totiž vyskytujú ponajviac špióni nepriateľskej mocnosti, tak prečo by som ich mal rád?
O niektorých viem, že sú špióni. Sú to verejne známi tajní agenti. Stretávam ich v práci, na ulici alebo aj na prechádzke v lese. Tých šikovnejších nepoznám, lebo sa zatiaľ neprezradili.
Predstavujem si to takto: Po izbe sa naháňajú deti. Starý skúsený špión čupí za dverami otvorenej skrine, v ktorej má schovaný vysielač, na ušiach má slúchadlá.
