Autor je umelec a publicista
Ak by odpojenie od ruskej ropy a plynu malo zvýšiť ich ceny, podľa prieskumu agentúry Focus by bolo viac ako šesťdesiat percent obyvateľov Slovenska proti.
Napriek tomu, že najhorší vojnový konflikt v Európe od skončenia druhej svetovej vojny sa odohráva priamo u našich susedov, zdá sa, že hrozba zdražovania je pre Slovákov väčším problémom ako deštrukcia a vraždenie, ktorého sme každý deň svedkami. Horší ako vojna môže byť už len drahší plyn, dali by sa s istým zveličením interpretovať väčšinové postoje.
Proti odpojeniu od ruského plynu a ropy sú predovšetkým voliči strán Republika, Smer-SD a Hlas-SD. Naopak, voliči strán súčasnej koalície OĽaNO či SaS, ale aj mimoparlamentného Progresívneho Slovenska s odpojením od ruských surovín súhlasia.
Jedným z vysvetlení by mohlo byť, že medzi voličmi parlamentnej opozície sa nachádza viac nízkopríjmových skupín, ktoré by zdražovanie zasiahlo citeľnejšie. Bolo by však príliš pohodlné ignorovať hodnotový rozmer tejto otázky a to, že parlamentná opozícia u svojich voličoch od vypuknutia vojny systematicky podporuje zbabelé a egoistické postoje.
„Cena, ktorú platíme za ruský plyn, nie je konečná,“ napísal český ekonóm Tomáš Sedláček. „Okrem peňazí platíme stratou suverenity, slobody a niečoho ešte cennejšieho: stratou svojich hodnôt. Ak budeme Rusku ustupovať, rozoberie si nás krajinu po krajine.“
