Je právo spravodlivé?
Tento týždeň prišlo niekoľko dôležitých správ o spravodlivosti. Začnem netradičnejšie tou, ktorá neplnila titulky, ani neotvárala televízne noviny na Markíze. Možno si ešte spomeniete na správu pred deviatimi rokmi. 60 kukláčov nabehlo do rómskej osady v Moldave nad Bodvou a vymlátili hlava nehlava každého, koho stretli. Mužov, ženy, deti - vlastne bolo úplne jedno kto prišiel obuškom do cesty. Toto už aspoň zbežne zachytil dúfam každý na Slovensku. Už trocha menej ľudia registrujú detaily.
Pár dní predtým bola v osade oslava - skončil sa projekt čistenia osady, a hrala hudba. Polícia prišla pre hluk, chceli, aby Rómovia stíšili hudbu, čo sa aj stalo. No keď prišli v policajnom aute do osady Budulovská po druhý raz, niekto hodil do auta kameň a rozbil policajtom sklo. V skupine boli deti a jeden z tých, ktorí hádzali kamene, bol aj dospelý Ernest - 30 ročný muž s mentálnou retardáciou. Polícia ho zatkla, hoci bolo evidentné, že je nesvojprávny a vážne duševne chorý.
Ernest bol vo väzbe dva a pol mesiaca. Opakujem - DVA A POL MESIACA. A to napriek tomu, že jeho obhajca doložil potvrdenia o jeho zdravotnom stave. Polícajt aj prokurátor si napriek tomu dali vypracovať vlastný posudok, ktorý mal zistiť, či je naozaj mentálne retardovaný. A keď ho konečne mali na stole, vyšetrovateľ odišiel na dovolenku a Ernesta nechal vo väzbe ďalšie dlhé štyri týždne. Zatiaľ ho podľa svedectva Ernesta obťažovali a bili spoluväzni.
Aj keď píšem tieto slová, premáha ma absolútne zúfalstvo. Hoci máme konečne rozsudok a Ernestovi priznali 4000 eur, je rozsudok po deviatich rokoch spravodlivý? A čo presne trvalo súdom deväť rokov? Rovnakú otázku si kladiem aj pri obetiach celej razie, ktorá bola odvetou za hodený Ernestov kameň - je dobrá správa, že sa chudobní Rómovia domohli spravodlivosti v Štrasburgu deväť rokov po razii? A čo to hovorí o Slovensku? Čo to hovorí o nás?
Lenže Ernest je chudobný Róm z osady s mentálnym postihnutím - absolútne na okraji spoločnosti. Nemá poslaneckú imunitu, nemá peniaze na advokáta, dokonca ani nevie po Slovensky. Ak by sa prípadu razie v Moldave nad Bodvou nechytili manželia Šuchovci a mimovládky, žili by sme v štáte kde polícia môže zmlátiť kohokoľvek, a kde vo väzbe môže sedieť aj nepríčetný človek s mentálnym znevýhodnením. O Ernestovi nikto tlačovky nezvoláva. O Ernestovi nehlasuje parlament. Ernest nikoho nezaujíma. Tento rok sme v SME vydali aj s Kristínou Hamárovou podcast, ktorý príbeh Ernesta a razie spomína. Volá sa Odsúdení na neúspech a práve diel o spravodlivosti pre Rómov na Slovensku bol pre mňa najťažší a najbolestivejší. Ak ste ho ešte nepočuli, pripájam link.
Mlčiaca väčšina
Zatiaľ žiaľ počuť sudcov najmä vtedy, keď sa im uberá z ich komfortu a hrozí, že budú musieť svoje dve krabice vecí presťahovať do inej budovy. Väčšina tejto krajiny nevidela sudcov protestovať proti Štefanovi Harabinovi. Nevideli sme ich ozvať sa ani keď polícia zatýkala ich kolegov, nevideli sme ich ani v časoch, keď sa tu zvádzal súboj o to, či v Súdnej rade bude sedieť Monika Jankovská. Môžeme mať dôveru, že sudcovia budú hájiť spravodlivosť? Alebo sa zasekli vo formálnom vykladaní práva?
Dobrou správou je aspoň časť z nich, pre ktorých sa oplatí nestrácať nádej - spomenúť môžeme sudcu Maceka, ktorý vysmial Ivana Kmotríka na protischránkovom konaní a donútil ho priznať sa k Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Alebo sudcov Špecializovaného trestného súdu, ktorí nenaťahujú kauzy, a rozhodujú jasne a zrozumiteľne a dokonca svoje rozsudky verejnosti normálnou rečou vysvetľujú, a neskrývajú svoju tvár. Alebo sudcovia Najvyššieho súdu, na čele napríklad so sudcom Paludom, ktorý stál v prvej línii aj proti spomínanému Štefanovi Harabinovi. Dlhé roky bol Harabin hlavný obraz súdnictva vo verejnosti. Dnes ho mladá generácia vníma už len ako smiešneho bizarného pána. No netreba zabúdať, že to bol Harabin, ktorý nám na roky dopredu zabezpečil bahno, v ktorom sa brodíme.
Znepokojená Žitňanská mala pravdu
Niekedy stojí za to obzrieť sa späť - mnohí exministerke spravodlivosti Lucii Žitňanskej vyčítali, že je neustále znepokojená. Robili sa memečká, srandičky, a tak celkovo sme v tom čase zrejme málo docenili aké súboje zviedla a ktoré si vyberala. Napríklad nie každý rozumel prečo hovorila o demisii pri zdanlivo banálnej Monike Jankovskej. Málo sme docenili jej súboj s Harabinom. Dnes vidíme vojnu v polícii, ktorú zatiaľ korigujú a vyvažujú práve sudcovia a súdy. Lucia Žitňanská bola tento týždeň aj v Rozhovoroch ZKH a debatovali sme spolu práve na túto tému - spravodlivosti, mlčiacich sudcov, aj vojny v polícii.
Ak vydrží kultúra, vydrží národ
Je to motto Medy Mládkovej, ktorá tento týždeň zomrela vo veku neuveriteľných 102 rokov. Na Slovensku ju veľa ľudí nepoznalo - mecenáška umenia, zakladateľka múzea na Kampe, vzdelaná rozhľadená žena, ktorá nikdy nezabudla na Česko. Slovensko by potrebovalo takéto osobnosti ako soľ.
Päťdielnu podcastovú sériu o Mede Mládkovej vydal český rozhlas už dávnejšie - sú v ňom dramatizované zápisky z denníka Medy, prelínané jej vlastným spomínaním a komentárom novinára Ondreja Kundry.
Barbican idú rekonštruovať, Istropolis búrame
Debata o architektúre je u nás náročná - brutalizmus si spájame s komunistami, a debata o hodnotných budovách je často takmer nemožná. Developeri potom majú jednotný scenár - budovy nechajú chátrať, kým má verejnosť zanedbaného miesta plné zuby, a zbúranie už vníma skôr ako vykúpenie.
Minulý týždeň Londýn ohlásil rekonštrukciu legendárneho Barbicanu. Ak ste ho ešte nenavštívili, je to dychvyrážajúci fascinujúci príbeh celého komplexu, ktorý sa opísať slovami úplne nedá. Terasy s fontánami, geometrické balkóny apartmánov, a geniálne kultúrne centrum, ktoré je plné umelcov, mladých ľudí, kultúrnych akcií a koncertov všetkých žánrov. Fotogalériu nájdete napríklad tu, aj s plánom budúcej rekonštrukcie.
Barbican má 40 rokov. Už teraz dávajú mnohí pozor, aby sa počas rekonštrukcie nestal z kultúrneho hubu trápny obchoďák. Do pozornosti dávam článok architekta Olivera Wainwrighta pre britský Guardian, kde nájdete aj celú históriu Barbicanu a dobové fotografie. Možno si musíme čítať o tom ako sa to dá, a potom zachránime ešte to, čo tu zostalo. Istropolis už nestíhame, ale stále je čo zachraňovať.
Ak ste úplný blázon ako ja, kúpiť si môžete o Barbicane aj knihu, ktorá vyšla práve pri príležitosti 40. výročia. Ale plesnete sa po vačku. Stojí 40 libier.
Building Utopia: The Barbican centre (zdroj: barbican.org.uk)Tip na podcast týždňa
Ak ste počuli Roe vs. Wade a neviete čo to presne znamená, ide o precedens, ktorý chráni v USA úplný zákaz interrupcií v republikánskych, teda tzv. červených štátoch. Ak sa chcete lepšie zorientovať v boji o reprodukčné práva žien v Spojených štátoch, stručne a jasne to zhŕňa podcast The Daily v tohtotýždňovom diele.
Obšírnejšie sa tomu venuje celovečerný dokument na Netflixe Reversing Roe.
A tento týždeň ma zaujal aj premiér Eduard Heger, ktorý sa odvážil ísť do náročného formátu BBC Hardtalk a treba povedať, že obstál. Je osviežujúce vidieť na čele vlády človeka, ktorý je tak jazykovo zdatný, že bez problémov obhajuje zahraničnopolitické smerovanie Slovenska v britskej televízii. One time next time je moje odporúčanie podcast BBC, kde si môžete vypočuť premiéra Hegera so Stephenom Sackurom, ktorý s prehľadom griluje každého, kto mu príde pod ruku.
Hudobná bodka
Asi ste zachytili, že bubeník Foo Fighters Taylor Hawking zomrel na konci marca počas juhoamerického turné skupiny. Moja hudobná bodka je síce už rok stará, ale sedí na všetko, čo svet prežíva - pandémia, vojna, prehlbujúca sa chudoba, aj problémy sveta. Times Like These v BBC Radio Live Lounge je síce bez Taylora v akustickej verzii, ale skladal ju v roku 2002 aj Taylor. Live akustická verzia Dave Grohla vám hádam pohladí na konci ďalšieho ťažkého týždňa dušu rovnako ako mne.
Ak ste sa dostali až sem, dočítali ste druhé vydanie môjho newslettra ZKH píše. Ak sa vám páčil, budem rada, ak ho budete zdieľať pre ďalších ľudí. Ak chcete podporiť nezávislú žurnalistiku a zároveň mi urobiť náskok v štatistikách, ktoré chodia riaditeľovi vydavateľstva Alexejovi Fulmekovi každý mesiac, budeme radi, ak si predplatíte Denník SME cez tento link.
