Autor pôsobí v Ústave orientalistiky SAV, robí aj popularizačný kanál Afrika so Silvestrom
Britská vláda Borisa Johnsona podpísala v Kigali, hlavnom meste Rwandy, plán o presídľovaní veľkej časti nelegálnych migrantov z Veľkej Británie do tejto východoafrickej krajiny. A to výmenou za približne 145 miliónov eur.
To, že pôjde najmä o migrantov „tmavej pleti“ z Afriky a Blízkeho východu, nie je pritom žiadnym tajomstvom. V Rwande údajne nájdu lepšie podmienky na adaptáciu, zaručenú bezpečnosť, pracovné povolenie, ako aj prístup k zdravotnej starostlivosti.
Plán sa má sústrediť najmä na mladých „single“ mužov bez rodín prichádzajúcich do Británie nelegálne na člnoch alebo kamiónoch z Francúzska. Po novom ich tak bude po príchode do Británie s veľkou pravdepodobnosťou čakať jednosmerná letenka do Rwandy bez ohľadu na to, či prichádzajú z Iraku, Sýrie, Sudánu alebo z Eritrey.
Podľa samotného Borisa Johnsona ide o moderný spôsob riešenia nelegálnej migrácie, ktorý by sa mal v budúcnosti stať medzinárodným štandardom.
Je pritom iróniou dejín, že kedysi najväčšia koloniálna veľmoc prichádza práve s takýmto „riešením“ migrácie. Ľudskoprávne a medzinárodné organizácie vrátane OSN nešetria kritikou a označujú plán za nehumánny. Výnimočné nie sú ani vyhlásenia, že ide o plán rasistický, neokoloniálny, dokonca ho považujú za ukážku obchodovania s ľuďmi.
Samotná Rwanda má pritom dlhodobo problém s dodržiavaním ľudských práv a napriek ekonomickému rastu v posledných rokoch pred pandémiou ide stále o jednu z najchudobnejších krajín sveta. Aká budúcnosť tu presídlených migrantov čaká, je veľmi otázne.
Nerovný svet
V časoch, keď Veľká Británia ponúka útočisko desiatkam tisícov ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine, vyznieva takýto plán naozaj veľmi rozpačito. Dnes sme totiž svedkami toho, ako sa západní lídri a intelektuáli doslova predbiehajú v definovaní západnej civilizácie a jej odlišnosti od Ruska, pričom dôraz kladú najmä na hodnoty ako sloboda, solidarita či rovnosť.
Z pohľadu obyvateľov Afriky alebo Blízkeho východu sa tak otvára legitímna otázka, či tieto hodnoty platia len pre utečencov z Európy alebo s bielou farbou pleti. Mnohí z tých mladých „single“ mužov, ktorých čaká presídlenie do Rwandy, totiž často prichádzajú z regiónov dlhodobo zasiahnutých násilím, klimatickými zmenami či extrémnou chudobou, ktoré neumožňujú dôstojný život ani v jeho základných podmienkach.
