Dalo by sa písať o Monike Beňovej alebo o Smere ako takom, o Borguľovi alebo hnutí Sme rodina ako takom, o Igorovi Matovičovi alebo nezávislých osobnostiach.
Dalo by sa písať o Gyimesim, Tabák, Hatrákovej a Záborskej, dalo by sa písať aj o liste, ktorý mi do redakcie poslal istý Fedor Š. z Trenčína a oznámil mi v ňom, že keďže klamem o Rusoch, spravodlivým trestom budú nútené práce, národ sa prebúdza, vlastne by som sa už mal aj baliť.
O tom všetkom by sa dalo písať, ale keď máte doma ukrajinskú rodinu, takéto hlúposti sú naozaj len obyčajnými hlúposťami.
Kým sa totiž oni hádajú a potom sa hádajú o tom, prečo sa vlastne hádajú, a popritom predvádzajú, akí sú zúfalo ľudsky malí, my ostatní žijeme svoje normálne životy a tým životom dáva hodnotu niečo úplne iné, ako sledovanie týchto pajácov.
A je to hodnota, o ktorej oni nebudú nikdy ani tušiť, lebo – čo sú to vlastne za ľudia?
