Autor je právnik, ako vedúci starší dôstojník právnej skupiny Veliteľstva vzdušných síl OS SR sa podieľal na príprave medzinárodných cvičení a vojenskej legislatívy
Ešte nikdy v dejinách ľudských konfliktov nevďačilo také množstvo ľudí za záchranu jedinému človeku. Potrebujem muníciu, nie odvoz, je legendárna veta, ktorá sa už stihla zapísať do histórie. Čo by sa však stalo, keby bol ukrajinský prezident s odvozom súhlasil?
Situácia bola druhý deň invázie dramatická. Nielen Rusi, ale aj západné spravodajské služby predpokladali pád Kyjeva v priebehu hodín. Použiť analógiu s útekom afganského prezidenta je síce veľmi nepresné, ale s určitou hyperbolou možné.
Kremeľ od začiatku počítal s vyvolaním zmätku a nahradením legitímnej vlády. Prezidentov odchod do exilu by preto s určitosťou dokázal využiť na ustanovenie bábkovej vlády (najpravdepodobnejšie bývalého prezidenta Janukovyča ) a podlomenie ukrajinskej morálky. Rýchla ukrajinská prehra by bola zmenila svet najhorším možným spôsobom.
Jednotná reakcia Západu tak, ako ju vidíme dnes, by bola len vzdialeným snom. Aj keby v častiach krajiny existovali ohniská odporu, možnosti ich efektívnej podpory by boli veľmi obmedzené. Hlasy „realistov“, ktorí požadujú ukončenie pomoci a hľadanie dohody s Ruskom, by boli oveľa silnejšie a nebolo by ich možné ignorovať.
Rozklad Európy a ohrozenie Taiwanu
Kremeľskej propagande sa podarilo vytvoriť mýtus o dokonalej ruskej armáde, ktorý sa dnes vďaka ukrajinskej krvi rúca. V prípade rýchleho víťazstva by sa však, naopak, posilnil. Strach a beznádej by sa stali každodennou súčasťou európskej politiky a Putin by to určite dokázal využiť na jej rozdelenie.
Európske krajiny bývalého sovietskeho bloku by museli čeliť bezprecedentnému tlaku, pričom pozícia proruských strán by sa posilnila. Ďalším dôsledkom by bolo prehĺbenie presvedčenia o slabosti demokracie a zvyšovanie popularity autoritárskych vodcov.
