Macron by sa aj mohol hnevať. Za iných okolností by sa dnes európska verejnosť dívala naňho.
Aj keď ťažko veriť, že po rok trvajúcej Konferencii o budúcnosti Európy, ktorú si veľká väčšina verejnosti ani médií nepovšimli, by ktosi visel Macronovi na perách.
Deviaty máj však mal byť symbolickým vrcholom iniciatívy, ktorú „Manu“ započal začiatkom svojho prvého prezidentského mandátu.
Želal si, aby sa európski občania prediskutovali k novej podobe Únie. Tento maratón mal priniesť návrhy na legislatívne zmeny a prípadne zvýšiť ochotu zodpovedných otvoriť zakladajúce zmluvy a vpísať do nich nové články. Ktoré posmelia EÚ v čoraz drsnejšom prostredí veľmocí.
