Celý svet s napätím čakal na moje narodeniny. Keď som bola decko, deviaty máj sme oslavovali ako štátny sviatok. V mestách bolo hujujú, vlajky a ja som nadšene mávala soche na námestí v Galante a kričala Leniiin, Leniiin!
Po osemdesiatom deviatom môj sviatok zmenil dátum na 8. mája, na Vianoce prestal chodiť dedo Mráz a ja som postupne zisťovala, ako to s tým sovietskym Bratříčkom vlastne bolo.
Na moje narodeniny už nebolo voľno, hoci či ôsmy, alebo deviaty, stále bol tento májový deň spomienkou na víťazstvo nad fašizmom. S nárastom neoľudáctva a extrémizmu v našom okolí v poslednom čase sme si ho pripomínali na futbalovom UCOF-e (United Colors of Football), kde partička pankáčov na Mudroňovej zorganizovala podujatie, ktoré každoročne upozorňovalo na to, že boj s fašizmom sa v štyridsiatom piatom neskončil. Z pohodového pojedania vegánskych burgerov a kopania do lopty s každým, kto sa ocitol na ihrisku, je dnes vztýčený prostredník Putinovmu Rusku.
Putinov cynický plán invázie sa mal dnes skončiť. Vova sa hotoval slávnostne oznámiť ďalšie imperiálne víťazstvo, oslobodenie bratov Ukrajincov od novodobého fašizmu. Pod týmto pojmom Rusi rozumejú všetko, čo bráni Rusom v rozmachu.
