Autor je hlavný analytik českého denníka Hospodářské noviny. Článok je súčasťou projektu organizovaného think-tankom Visegrad Insight, ktorý sa týka Konferencie o budúcnosti Európy.
Po 24. februári sa Európa zásadne zmení a s ňou aj postavenie Európskej únie vo svete. Nevieme ešte presne, aké následky prinesie ruská agresia proti Ukrajine, čo sa bude diať za východnou hranicou EÚ a NATO. Vieme však určite, že mnoho Európanov a najmä ich lídrov začalo o obrane a bezpečnosti vrátane tej energetickej premýšľať inak, ako boli zvyknutí doteraz.
Za niekoľko dní od ruského vpádu do susednej krajiny sa v politike Európskej únie odohralo toľko, čo inokedy za celé desaťročie. Únia sa teraz vezie na vlne emócií a pomáha Ukrajincom spôsobom, aký nemá obdobu: popri dodávkach zbraní i humanitárnej pomoci od jednotlivých členov zriadila špeciálny fond, z ktorého chce Ukrajincom kúpiť zbrane.
A dúfajme, že ich neskôr zaobstará aj pre seba a bude schopná efektívne sa vyzbrojiť. Končí sa totiž ilúzia, že možno vo svete uspieť ako geopolitický hráč iba s výraznou obchodnou politikou sústredenou okolo polmiliardového trhu a rétorickou obhajobou spoločných hodnôt, ako sú sloboda a demokracia.
Ukrajinci teraz ostatným Európanom názorne ukazujú, že treba nasadzovať aj vlastné životy, nielen peňaženky. Vzťah k nestabilnému Rusku v susedstve Únie bude v nasledujúcich rokoch určovať európsku politiku viac ako doteraz.
Kľúčová závislosť v energetike a zbrojení
Pod hlavičkou Konferencie o budúcnosti Európy sa od minulého roka po celej Európskej únii konali verejné debaty občanov s cieľom dodať nápady politikom v Bruseli a zároveň zapojiť občanov do diskusie o budúcnosti širšieho spoločenstva, v ktorom žijú. Jednou z dôležitých tém je práve miesto Európskej únie vo svete.
Vlani sa v týchto debatách riešila viac obchodná politika a ďalšie všeobecnejšie veci spojené predovšetkým so spoločným trhom. Obrana bola trochu v pozadí. A nešlo prehliadnuť dôraz na okrajové a skôr hypotetické témy európskej armády.
Zaujímavé na druhej strane je, že v téme EÚ vo svete absolútne chýbala energetika, ktorá sa teraz vo vzťahu k vojne na Ukrajine ukazuje kľúčová. Pod vplyvom zrejme oveľa rýchlejšieho odpojenia od ruských fosílnych palív, než si kto ešte pred pár týždňami dokázal predstaviť, bude premena európskej energetiky jedným z kľúčových parametrov, podľa ktorého sa bude pozícia Únie vo svete hodnotiť.
To, ako rýchlo budú Európania schopní prepnúť na domáce, najlepšie obnoviteľné zdroje, a ako rýchlo si budú môcť dohodnúť dodávky plynu či ropy odinakiaľ ako z Ruska, do značnej miery rozhodne o budúcom postavení EÚ ako globálneho hráča – napríklad, aby dnešnú závislosť od Ruska (štyridsať percent spotreby plynu EÚ je závislých od dodávok z Ruskej federácie) rýchlo nepremenila na závislosť od niekoho iného.
Rovnako sa mení myslenie ohľadom firiem obranného priemyslu. Tie sú dnes v pracovných materiáloch Európskej komisie zaraďované po boku hazardných firiem alebo výrobcov cigariet. Európa však potrebuje a bude zbrojiť, čo je spojené s dvoma dlhodobými problémami, ktoré si mnoho Európanov buď neuvedomuje, alebo nepripúšťa.
