Autorka je sociálna poradkyňa a analytička
Keď sa raz nejaká dávka či pomoc v sociálnom systéme zavedie, je veľmi ťažké, vlastne takmer nemožné, zrušiť ju. Okamžite po tom, ako sa ocitne v zákone, si ju totiž adoptuje množstvo ľudí.
Zaradia ju do kolónky „stabilné“ v rodinných rozpočtoch a upravia podľa nej svoje spotrebiteľské správanie. Je pritom úplne jedno, aké veľké, či vlastne malé, tie rozpočty sú.
A tak radšej ani nikto neskúša provokovať – vlastne posledným, kto si to okato lajsol, bol Ľudovít Kaník, keď naraz otvoril niekoľko tunelov do sociálneho systému a spustil revízie dávok. A viete, ako to dopadlo.
Za pokus, ktorého cieľom paradoxne nebolo nič iné, len skoncentrovať prostriedky a prerozdeliť ich tak, aby sa ich gro dostalo k tým skutočne najzraniteľnejším, sa okamžite (a navždy) stal „sociálnym netvorom“.
Keď v tejto chvíli Richard Sulík a jeho suita kričia, že treba zastaviť schválenie nápadu Igora Matoviča na 1,3-miliardový balík podpory rodín, vedia, prečo to robia. A niežeby nechceli dať – veď ukážte takú stranu, čo by nechcela potlesk a o dve-tri percentá viac.
