Európska dráma s ropným embargom, ktorého osud (áno/nie) rozhodne o celom šiestom sankčnom balíku, sa natiahla do druhého týždňa. Skutočnosť, že koniec príbehu nevidieť, sama osebe oslabuje psychologický efekt opatrení, keď sa toľko proklamovaná jednota EÚ otriasa na stojanoch.
Konca nevidieť, lebo maďarská pozícia zostáva nečitateľná. Napriek všelijakým prognózam politologických autorít je totiž stále zahmlené, či Orbánovi ide „iba“ o vytrieskanie čo najvyššej finančnej kompenzácie – aj s uvoľnením Komisiou zadržiavaných peňazí –, či rovno o zastavenie konania o právnom štáte, alebo až o priamu podporu Putina. Akože plánuje vetom vydierať ak nie donekonečna, tak veľmi dlho tak, aby sa ruské i svetové médiá rozhovorili o veľkej európskej porážke.
Na rozdiel od Maďarov Slovensko s ponukou odkladu do roku 2024 nepolemizuje, aj tak je však evidentné, že v situácii deklamovanej európskej solidarity sa nikdy nemalo vstúpiť do tejto rieky s Orbánom.
