Autor pôsobí v Ústave medzinárodných vzťahov v Prahe
Ruský útok proti Ukrajine je pre Európu ako 11. september 2001 pre Spojené štáty. Chápanie bezpečnosti budeme vďaka tomu rozdeľovať na obdobie pred a po invázii. Niektoré krajiny už zásadne upravili svoju bezpečnostnú politiku a ďalšie zmeny postupne pribudnú rovnako ako v prípade dvadsaťročného boja proti terorizmu.
Šanca, že sa vojna u nášho východného suseda preleje do budúceho roka, pritom potrebu týchto zmien len zvyšuje. Ak ich dôsledky už teraz poriadne nedomyslíme, budeme neskôr riešiť zbytočné problémy rovnako, ako keď sme s horúcou hlavou išli do Iraku či Afganistanu.
Snaha o vstup Fínska a Švédska do NATO je najlepší príklad týchto ďalekosiahlych zmien.

Vojna mení plány
Ešte pred pár mesiacmi to vyzeralo tak, že Európa je na najlepšej ceste riešiť v najbližších rokoch najmä hospodársku obnovu po covide a dávať do poriadku štátne rozpočty, ktoré zvnútra začínala rozožierať inflácia. Zvyšovanie výdavkov na obranu nemalo v tomto kontexte najlepšie vyhliadky do budúcnosti. Ale vojna mení plány a núti štáty k zmenám.