Dnes už banalitu, že napadnutím Ukrajiny sa Putin prepočítal nielen vojensky, ale ešte fatálnejšie aj v otázke (ne)rozširovania NATO, korunovala po Fínoch aj švédska sociálna demokracia. Vládna strana, ktorá bola od nepamäti vždy a iba za neutralitu – proti vstupu vehementne argumentovali ešte pred polrokom –, pod dojmom Ukrajiny schválila žiadosť o prijatie jasnou väčšinou hlasov.
Ústretová reakcia Stoltenberga, Blinkena i ďalších vrátane Korčoka len potvrdzuje, že v disciplíne streliť si do vlastnej nohy je novým svetovým preborníkom Vladimir Vladimirovič Putin.
Len jeho obrovským pričinením si aj na neutrálnom krídle Škandinávie uvedomili, že Ukrajina nemusí byť jediná, ale „iba“ prvá obeť brutálnej a nevyprovokovanej vojny, ktorú vyhlásili Rusi celému Západu. A aj svetovému poriadku, ktorého základnou axiómou bola neprípustnosť zmeny hraníc násilím. Túto istotu rozmetal Putin v imperiálnom amoku.