Keď na každej druhej tlačovke Fico vykrikuje na obranu svojich kumpánov, že sa tu rúca právny štát, máme tendenciu sa pousmiať. Podľa princípu „pozri, kto to hovorí“, sa človeku nechce prikladať týmto ponosám veľa váhy.
Najneskôr od vraždy Kuciaka a Kušnírovej sa aj široká verejnosť dozvedá, ako vyzerali paralelné mocenské štruktúry pod Ficom. A tiež vieme, kam to zašlo. Dokázali sme sa vzchopiť a povedať veleniu štátu, že si to neprajeme.
Potom tu však máme nie skryté, kamuflované a paralelné, ale celkom očividné porušovanie pravidiel Igorom Matovičom a jeho hnutím. Keď mu pripomenieme, že by sa azda tiež mohol vmestiť do písaných aj nepísaných medzí, príde mokrá handra cez tvár, či si prajeme Fica alebo Pellegriniho.
Čo sa už veľmi začína podobať vydieraniu a zastrašovaniu.