Hodnotenie pracovnej morálky politikov je chúlostivá činnosť. Z času na čas novinári napríklad urobia štatistiku dochádzky do parlamentu, účasti na hlasovaniach, rátajú predložené zákony a pozmeňujúce návrhy. Čitateľ si zafrfle, že keby zamestnanec takto ne/chodil do práce, tak by ho vyhodili.
Ibaže úlohou volených politikov je zastupovanie občanov, čo sa nemeria účasťou na hlasovaní, respektíve kritériá si volia ich voliči. Keď opitý Slota močí z terasy alebo poslankyňa Tabák líha do krištáľovej studienky tam, kde najhlbší je les, svojich voličov zastupujú priam vzorne.
V prípade členov vlády je to však inak. Hoci to môže byť kontraintuitívne, sú to nevolené vysoké úradnícke funkcie, kde sa narába s mocou pochádzajúcou od všetkých občanov, a preto sa na týchto úradníkov smú, majú a musia klásť isté univerzálne nároky, ktoré možno vyhodnotiť podľa objektívnych kritérií.
