Milé čitateľky, milí čitatelia,
v roku 2014 sa do konkurzu na post špeciálneho prokurátora prihlásil jediný kandidát: Dušan Kováčik. Človek, ktorý už desať rokov predtým pôsobil na tejto pozícii, vyhral konkurz a bolo jasné, že mnohým vyhovuje, že práve Kováčik bude ďalších sedem rokov spoluurčovať hranice spravodlivosti na Slovensku.
Bol telesným strážcom nedotknuteľných priateľov a sympatizantov Smeru, Roberta Fica a jeho ministra vnútra Roberta Kaliňáka, aby mohli vyhlasovať, že na Slovensku neexistuje korupcia na vysokých miestach. Aby si bežný volič Smeru predstavoval, že to najhoršie, čo sa deje v útrobách polície, prokuratúry alebo na Úrade vlády, je darovaná fľaša koňaku.
Dnes o Kováčikovi rozhoduje Najvyšší súd. Potom, ako ho vlani špeciálny súd za spoluprácu s mafiánmi a korupciu poslal do väzenia na štrnásť rokov, len o niečo kratší čas ako celé jeho špeciálne prokurátorské pôsobenie.
V záplave informácií z rôznych trestných stíhaní ľudí blízkych Smeru nám môže zanikať význam procesu s Kováčikom: jeden z najmocnejších ľudí v štáte, ktorý sa spolupodieľal na rozklade právneho štátu, je súdený.
Je to súčasť očisty štátu. Aj keď Robert Fico si to, samozrejme, nemyslí. Akoby stále nechcel uveriť, že tieto trestné stíhania sa skutočne dejú jeho ľuďom, ktorých ešte stále obhajuje. Neverí polícii, neverí vyšetrovateľom, predpokladá, že konajú na základe politických pokynov, lebo ako by si za iných okolností trúfli na bývalých policajných prezidentov, na šéfov najmocnejších útvarov, na jeho ľudí. Vo Ficovom svete na to potrebujú politickú ochranu.
Preto je dôležité, aby sa aj proces s Kováčikom dotiahol spravodlivo, bez právnických slučiek, bez tlakov. Nie, aby sme presvedčili Fica, ale aby spoločnosť uverila, že očista je možná.
Otec rozkladu
Publicista Michal Havran vysvetľuje, že to bol práve Fico, ktorý v generácii z 90. rokov umocnil pocit, že sa v tejto krajine nedá dôstojne žiť, ak človek nemá aspoň vzdialenú rodinu v Smere alebo blízko moci.
„A aj preto je také odporné sledovať všetko, čo sa tu dnes odohráva, nekonečné kajúcnické priznania a znížené tresty a eskorty von a dnu z Justičáka. Veď to je štát, to boli ľudia, ktorí mali robiť pre spoločnosť, a nie pre depeháčkarov, pre vyfaulované postavy siskárikov a skazených fízlov. Takých, ktorí sa nezmenili, no dnes už nevyberajú vreckové deckám v kluboch, ale štátne účty a peniaze určené na to, aby raz bolo Slovensko modernou krajinou,“ píše.
„Ak sa teda chceme nejako pozrieť na to, kto zmenil podstatu našej spoločnosti, kto do nej vpustil neonacistov, potulných bláznov a siskárske politické spamy, máme iba jedno meno, iba jednu adresu, iba jedinú identitu.“
Čítajte: Robert Fico, otec likvidácie štátu
Sila chirurga
Mala som veľa úrazov: zlomenú pravú aj ľavú ruku, jedna zo zlomenín bola s otvorenou ranou, mala som poranené obe nohy a v detstve rozbitú hlavu. Za posledných dvadsať rokov mi vyberali početné znamienka, čiže mám za sebou veľa návštev chirurgických oddelení.
Po prečítaní článku mojej kolegyne Michaely Žurekovej o tom, ako medičky aktívne odrádzajú niektorí pedagógovia od chirurgických odborov, snažila som sa rozpamätať, či ma niekedy ošetrovala chirurgička žena. Spomenula som si na mnohých chirurgov, výborných lekárov, ktorí mi pomohli, ale ani na jednu ženu.
Samozrejme, ako novinárka sa vystríham toho, aby som svoju osobnú skúsenosť brala ako legitímnu štatistiku alebo z toho vyvodzovala závery bez skúmania a overovania.
Toto skúmanie však urobila Žureková, ktorá sa snažila zmapovať, ako stereotypy môžu ovplyvňovať voľbu medicínskeho odboru. Je naozaj menej chirurgičiek ako chirurgov a ak áno prečo? Existujú ženské a mužské medicínske odbory?
Čítajte: Chirurgia nie je pre vás, choďte rodiť deti. Na lekárskych fakultách odrádzajú budúce doktorky
Lekári na fronte
Na fronte denne prehliadal až dvadsať tiel. Boli to obete vojny. Súdny lekár Norbert Moravanský prehliadal aj ruských vojakov a myslel pri tom na to, že každé telo má svoj osud a niekto ho môže hľadať. Videl predmety, „ktoré vyslovene poukazovali na to, že ten človek niekde žil, mal nejaké vzťahy, videli sme telefónne čísla rodín, ktoré mali pri sebe“.
Ako sa s takým poslaním vyrovnáva lekár a ako sa ubráni emóciám? Ako sa napríklad vyrovnával so stopami znásilnenia na obetiach? O tom sa s Moravanským rozprávala moja kolegyňa Zuzana Kovačič Hanzelová.
Čítajte: Súdny lekár Moravanský: Najťažšia bola konfrontácia s tým, čo bolo vedľa tela vojaka
Ste spoľahlivý daňovník?
Finančná správa začala deliť časť daňovníkov do troch skupín podľa toho, či sú vysoko spoľahliví, spoľahliví alebo nespoľahliví. Tento „index daňovej spoľahlivosti“ otvoril mnohé otázky aj obavy.
Prečo a ako finančná správa hodnotí daňovníkov, koho hodnotí a dá sa proti takému rozhodnutiu odvolať? Kolegyňa z Indexu Eva Frantová pozbierala pre čitateľov odpovede. Dozviete sa napríklad aj to, či z vás nedoplatky urobia nespoľahlivých a či negatívne hodnotenie môže mať vplyv na vaše podnikanie.
Čítajte: Ste (ne)spoľahlivý daňovník? Hodnotenia Finančnej správy budú verejné
Bez ruských monumentov
Keď kolegyňa Kristína Kúdelová píše o filmoch, viem, že sa dozviem oveľa viac než len ich obsah. Viem, že si prečítam malé psychoanalýzy, exkurzy do histórie, skvelé citáty a hlavne dobré písanie. Jej články z filmového festivalu v Cannes bezpochyby opäť naplnia moje očakávania.
Text o filme Čajkovského žena, s ktorým Kirill Serebrennikov prišiel do Cannes ako slobodný režisér, tieto očakávania naplnil.
„Na prvý pohľad je prekvapivé, že po skúsenosti s domácim väzením, do ktorého ho Putinov režim uvrhol, neprišiel s niečím politickejším. No aj rozprávanie o intímnom živote Čajkovského je politickým gestom a v istom zmysle rebéliou,“ píše Kúdelová.
Ako presviedča čitateľa, aby sa o film zaujímal?
„Peklo ruského skladateľa Piotra Iľjiča Čajkovského sa začalo, keď mu jeho študentka z konzervatória Antonina Miľukovová poslala list a vyznala mu v ňom lásku. Sľubovala mu, že ho bude chrániť aj sa oňho finančne postará a že bude rešpektovať chvíle, keď bude chcieť byť v tichosti alebo celkom sám. Nemám v sebe vášeň, nikdy som so žiadnou ženou nechcel žiť. Môžem ti ponúknuť len súrodeneckú lásku, povedal jej Čajkovskij pred svadbou.
Ona to však nechápala. Keďže nepoužil presnejšie slová, celé roky jej to unikalo: muž, ktorého tak veľmi milovala, bol homosexuál.“
Čítajte: Manželka sa mu hnusila, sexu s ňou sa desil. Film o Čajkovskom bude pre Rusov provokácia
Ďakujem, že nás čítate.
Beata Balogová, šéfredaktorka denníka SME
