Ako sa zavádza celé Slovensko

Autor je riaditeľ komunikácie Slovnaftu.

Váha slov politológa či iného analytika môže byť väčšia ako ľudí priamo od fachu, ktorí v danom odvetví pracujú desiatky rokov. Dnes na nás z rôznych miest „vyskakuje“ Slovnaft a jeho ochota/neochota, pripravenosť/nepripravenosť v otázkach spracovania ruskej či alternatívnej ropy.

Čo sme vraj zanedbali

Slovnaft je špička v schopnosti vyťažiť z ropy maximum palív. Technológiu tak vypiplal, že konverzný pomer, schopnosť premeniť ropu na motorové palivá, chemikálie či plasty je až 86 percent, čo nás radí podľa Nelsonovho Indexu Complexity medzi trojicu najlepších v rámci Európy.

České rafinérie sú za nami, nemajú napríklad hydrogenáciu palív ani komplex EFPA. Vďaka investíciám v minulosti a správnemu odhadu, že európsky trh bude naftový, hráme v regióne významnú úlohu.

Vyrábame teda hlavne naftu, približne 50 percent, následne benzín, okolo 20 percent, plastov približne 8 percent, zvyšok sú chemikálie, vykurovacie oleje či letecké palivo. Najčastejšou výčitkou je, prečo nedokážeme spracovať inú ropu ako ruskú a že sme v tomto smere niečo zanedbali. Nie je to pravda, spracovať dokážeme aj iné typy rôp, ale kľúčové je, aké produkty z nich dostaneme.

Ďalšou obľúbenou mantrou je, že sme sa zle pripravili na alternatívny dovoz ropy a prečo sa nechceme od Rusov odpojiť. V tomto prípade z diskusie akosi vypadáva kľúčový hráč, ktorým je Transpetrol. Je štátny a má kľúče od miešačky, teda ropovodu. Stačí, aby v Budkovciach zavrel rúru, a sme od Rusov odpojení.

V minulosti, keď Slovensko získalo alternatívu k Družbe vďaka rekonštrukcii Adrie, bolo to predovšetkým vďaka Maďarsku a MOL-u, keďže vlastní ropovod na maďarskom území. Transpetrolu sa príliš do toho nechcelo, pochopiteľne, cítil ohrozenie ziskov z prepravy cez Družbu. No nakoniec 10 miliónov, k 170 zo strany MOL-u a Slovnaftu prihodil do investície na menšej časti ropovodu na Slovensku.

Plyny a benzíny a čo s nimi v Európe

Slovnaft dokáže spracovať akúkoľvek ropu, teda aj ľahkú ropu. Musel by však znížiť spracovanie. V ľahkej rope je v porovnaní s ruskou podstatne viac ľahkých zložiek, ako sú plyny a benzíny, a, naopak, je v nej podstatne menej nafty.

Napríklad v americkej rope WTI (West Texas Intermediate) je podiel plynov a benzínov zhruba 37 percent, kým v ruskej REBCO (Russian Export Blend Crude Oil) 28 percent. Naopak, nafty je v americkej rope o 7 percent menej ako v ruskej. Z pohľadu ročnej produkcie Slovnaftu je to približne o 400-tisíc ton nafty menej, ktorá by chýbala na trhu. Nie nám, ale určite Čechom, Rakúšanom, Poliakom, keďže tieto krajiny nie sú v produkcii palív sebestačné a zásobuje ich aj Slovnaft.

Štruktúra produkcie podľa inštalovanej technológie v Slovnafte:

Vyšší obsah plynov a benzínov v ľahkej rope by si s ohľadom na súčasnú kapacitu potrubí a inštalácií vyžiadal znížiť vstupný objem ropy do destilácie. Navyše benzíny sú v Európskej únii prakticky nepredajné. Čo sa s nimi stane? Odpad? Vypustíme ich do ovzdušia alebo kto ich kde uskladní?

Nie je ropa ako ropa

EÚ ročne spotrebuje 80 miliónov ton benzínu a exportuje 40 miliónov ton. Ročná spotreba nafty v EÚ je 290 miliónov ton, pričom domáca produkcia je len 240 miliónov ton. Chýbajúcich 50 miliónov musí EÚ doviezť, pričom polovica tohto objemu pochádza z Ruska a Bieloruska. Pokiaľ by aj iné rafinérie, ktoré spracúvajú v Európe dnes ruskú ropu, ju nahradili napríklad americkou WTI, prebytok benzínu a nedostatok nafty na starom kontinente by sa ešte viac zvýraznil.

Slovnaft a MOL majú vo svojej databáze uložené desiatky typov rôp. Hľadajú na trhu také ropy a ich vzájomné kombinácie, aby okrem iných detailných kvalitatívnych faktorov (kyslosť ropy, obsah kovov, miešateľnosť s inými ropami, schopnosť vyrobiť z ropy zimnú naftu) boli ich výsledné parametre v štruktúre výroby čo najpodobnejšie ruskej rope, ktorá je tiež zmesou viacerých rôp.

Cieľom je, aby Slovnaft dokázal vyrábať palivá na plný výkon a spoľahlivo zásobovať regionálny trh strednej Európy, čo veľmi dobre chápe aj EÚ, preto Slovensko žiada o dočasnú výnimku. Dopyt po nafte na tomto trhu nedokážu české, rakúske, poľské či balkánske rafinérie plne saturovať. Navyše menšia produkcia nafty v Európe bude limitovať aj jej pomoc s palivami Ukrajine, napríklad aj pre jej poľnohospodárstvo.

Nájsť najvhodnejšiu kombináciu dvoch či troch rôp je komplikované. Nejde len o výber konkrétnych rôp podľa kvalitatívnych parametrov, ale aj o logistické zabezpečenie. Ak chcete kupovať dva či tri druhy rôp, namiesto jedného tankera týždenne treba nájsť a objednať dva či tri – len pre Slovnaft. Namiesto jednej ropnej nádrže treba mať k dispozícii nádrže pre každý druh ropy osobitne. Prípadne mať ďalšie do zálohy, keďže aj nádrže treba pravidelne udržiavať a čistiť.

Dodávky rôznych rôp pre Slovnaft navyše treba skombinovať tak, aby mali ropovod cez Chorvátsko k dispozícii aj iné rafinérie a mohli sa plynulo zásobovať. Doteraz sme v laboratóriách a simulačných modeloch otestovali 15 rôznych neruských rôp a desiatky ich vzájomných kombinácií pri rôznych pomeroch zmiešavania.

V súčasnosti sa v Slovnafte a tiež sesterskej rafinérii Duna v Százhalombatte začínajú plánované odstávky, ktoré potrvajú od konca mája do októbra. V tomto období bude testovanie alternatívnych rôp limitované. V centre pozornosti bude údržba a oprava zložitých výrobných aktív, ktoré sú na konci životnosti. Následne bezpečný nábeh výroby, aby bol trh kontinuálne zásobovaný.

Výber zmesi rôp, ktorá bude najvhodnejšia pre Slovnaft, môže pomôcť tomu, aby bol objem nutných investícií čo najmenší a čas na realizáciu zmien čo najkratší.

Hľadajú sa silné a stabilné zdroje

Z podnikateľského hľadiska chceme mať v našom portfóliu dve-tri takéto ropy. Ich dodávky do Slovnaftu by mali byť každý mesiac stabilné. Zloženie sa nesmie meniť, pretože to negatívne ovplyvňuje štruktúru produkcie, celý nádržový park či prevádzkový režim rafinérií.

Preto je nutné, aby šlo o silné a predvídateľné ťažobné spoločnosti a krajiny, ktoré budú schopné svoju produkciu dlhodobo stabilne dodávať a pri ktorých nebude hroziť napríklad o rok nejaké embargo – pri Iráne či Venezuele sa embargá uvaľujú a rušia takmer pravidelne. Prípadne nedodržia záväzok, pretože niekto zaplatí viac ako Slovnaft.

Podobné dilemy však riešia aj tie rafinérie, ktoré roky odoberajú viac druhov rôp, no ich pomery a dodávky sa snažia mať stále rovnaké, kvôli technológii. Nepochybne sa teraz ich experti tiež potia, lebo nevedia, ako s trhom zamávajú európske rafinérie, ktoré doteraz kupovali ropu z Ruska, prípadne aj Kazachstanu, ktorého dodávky na trh kontroluje Rusko. Tieto dve krajiny doteraz zásobovali európsku potrebu ropy zhruba z tretiny.

Podľa správ aj z médií má najväčší a najflexibilnejší producent ropy na svete, Saudská Arábia, ambíciu zvyšovať objem ťažby a do roku 2027 dosiahnuť viac ako 13 miliónov barelov ropy denne. Znamená to, že ak dnes ťaží 10 až 11 miliónov barelov denne, ani táto ropná veľmoc nedokáže rýchlo nahradiť 3 milióny barelov, ktoré EÚ doteraz odoberala z Ruska.

Ak sa Rusko stratí z trhov a iné krajiny ťažbu ropy nezvýšia, jednoducho nastane na istý čas nedostatok ropy a dopadne to ako pri vakcínach – kto koho preplatí a podrazí.

Naozaj nie je ľahké nájsť takú alternatívu, aby boli dodávky ropy pre EÚ stabilné a dlhodobé a aby nebola Európa vystavená novej závislosti od iných krajín, ktoré si svoje ekonomicko-politické záujmy môžu meniť bez ohľadu na predstavy EÚ. Iste môžete povedať, že trh s ropou sa časom vybalansuje a prach sadne, ale dovtedy, kým ťažiari nedvihnú ťažbu a lodiari nepostavia nové lode, ľudia v Európe môžu zažiť hodinové státie na pumpách tak, ako sme my vo východnej Európe voľakedy stáli v radoch na pomaranče pred Vianocami.

Úzkym hrdlom je kapacita ropovodu v určitej časti chorvátskeho územia, nie prístav Omišalj. V oblasti pri chorvátskom meste Sisak je priemer ropovodu limitovaný na tok ropy asi 11 miliónov ton ročne, ale kombinovaná ročná kapacita rafinérie Slovnaft na Slovensku a rafinérie Duna v Maďarsku je 14 miliónov ton. Toto úzke hrdlo by zároveň nebolo možné využiť na prepravu ropy aj pre núdzové zásoby Slovenska a Maďarska – keby sa raz použili a bolo by ich treba doplniť. Ropovod jednoducho nemá dostatočnú kapacitu pre všetkých.

Navyše, české rafinérie by už nemali ani minimálny prístup k ropovodu Adria – nezostala by už žiadna voľná kapacita. Túto trasu by nemohli využívať, hoci už dnes majú problém zabezpečiť dodávky ropu z alternatívneho nemecko-taliansko-rakúskeho ropovodu TAL.

Dúfam, že som načrtol fakt, že táto problematika je naozaj komplikovaná. Zároveň by som rád pozval na debatu s našimi technológmi všetkých analytikov, ktorí sa k danej téme doteraz vyjadrovali a formovali verejnú mienku o Slovnafte.

Tento článok pre Vás odomkla spoločnosť SLOVNAFT a. s.

Autor: Anton Molnár