Autor je bývalý poslanec NR SR, pôsobí ako vedecký koordinátor Európskej siete expertov na ekonómiu vzdelávania, hosťuje na Sciences Po
Jedna z najbizarnejších súčastí amerického politického života je časté pomenovanie nových verejných budov, ciest, mostov, lodí a iných súčastí infraštruktúry po žijúcich politikoch.
Niekedy sa to deje bez ich vedomia, ale väčšinou si poctu zabezpečia tak, že vybavia dotáciu, príspevok či inú podporu. Súkromný darca musí pre podobné pošteklenie ega siahnuť hlboko do vlastného vrecka, ale verejným činiteľom stačí, že načrú do verejnej pokladnice.
Ide o negustiózne zneužívanie verejnej moci a prináša to aj riziko budúcej hanby. Napríklad snemovňa na Aljaške ešte v roku 2000 rozhodla, že pomenuje najväčšie letisko v Anchorage po senátorovi Tedovi Stevensovi.
Ten mal už 76 rokov a voliči ho do Washingtonu vysielali nepretržite od roku 1968, takže poslanci museli mať pocit, že nič zlé sa nemôže stať.
Čo čert nechcel, o niekoľko rokov vtedy už 84-ročného senátora obžalovali z korupcie a prehral ďalšie voľby. Letisko mu však zostalo a rozhľadenejší obyvatelia Aljašky sa musia trochu hanbiť vždy, keď niekam cestujú.
Pelle, Kollár a Amerika vo Vranove
Na Slovensku sa od pádu Stalinovho kultu nenosí nazývanie čohokoľvek po živých ľuďoch a v prípade ulíc to dokonca zakazuje zákon.
