Ešte sa budeme pár dní (plným právom) zlostiť na hanebný spôsob rozhadzovania verejných peňazí, minister financií nás obviní, že si želáme „genocídu rodín“, ale výsledok je už v zásade jasný.
Krátke dejiny tejto koalície nás učia, že keď Igor Matovič niečo veľmi, ale naozaj veľmi chce, tak to presadí – bez ohľadu na následky, ako sám vraví.
Mimochodom, dá sa z toho pomerne jednoducho pomenovať, na čom mu nezáleží – nehádzal sa o stenu pri odovzdávaní Roberta Fica do rúk súdu, pri zmene paragrafu 363, hmotnej zodpovednosti, liečbe rakoviny do dvoch týždňov, ale napríklad ani pri snahe, aby sa z peňazí z plánu obnovy naozaj postavili sľubované veľké nemocnice.