Autor je šéfredaktor Visegrad Insight a prezident správnej rady v Nadácii Res Publica. Článok je súčasťou projektu organizovaného think-tankom Visegrad Insight, ktorý sa týka Konferencie o budúcnosti Európy.
Správa z konferencie o budúcnosti Európy, ktorá bola zverejnená 9. mája, nám prezrádza, aké obavy a nádeje majú Európania v súvislosti s Úniou. Všimnime si však, že hlas Poliakov a niekoľkých ďalších národností bude okrajovým doplnkom hlasu Nemcov, Francúzov a Maďarov. Zdá sa, že občania viacerých krajín nevyužili príležitosť vyjadriť svoj hlas v Únii.
Témy spoločného záujmu boli v istom zmysle známe už z prieskumov verejnej mienky Eurobarometra - zmena klímy, inflácia, kybernetická bezpečnosť, kryptomeny, pandémia a jej dôsledky a najnovšie aj vojna na Ukrajine. Až proces konferencie - občiansky parlamentarizmus -, ktorý sa začal pred rokom, však otvoril dvere pre formulovanie nových požiadaviek pre Úniu zdola nahor.
Desaťtisíce návrhov predložených v rámci občianskych panelov a online konzultácií v priebehu dvoch rokov boli použité na vypracovanie desiatok odporúčaní - budúceho rámca pre diskusiu v EÚ.
Nedostatočná diskusia o eure
Je však dosť znepokojujúce, že téma budúcnosti eurozóny nebola ani raz označená za výzvu, hoci je taká dôležitá najmä z pohľadu krajín nášho regiónu.
Po znovuzvolení Emmanuela Macrona za prezidenta Francúzska, ktorý je zástancom prehlbovania európskej integrácie na báze eurozóny a iniciátorom konferencie o budúcnosti Európy, sa dá očakávať, že sa zdvojnásobí politická iniciatíva orientovaná výlučne na krajiny eurozóny, pričom krajiny mimo eurozóny budú skôr len príjemcami európskej politiky než jej spolurozhodovateľmi.
Absenciu témy eura v diskusiách a myšlienkach, ktoré odzneli počas niekoľkých mesiacov konferencie, možno vysvetliť dvoma spôsobmi.
Po prvé, "euro ako mena je pre novú generáciu už samozrejmosťou," povedala Joanna Tyrowiczová, profesorka ekonómie a spoluzakladateľka think-tanku GRAPE. "Keď euro vzniklo, neexistoval ešte twitter ani mnohé dôležité novinárske výstupy," pripomenula Tyrowiczová. "Ľudia už nerozumejú svetu bez eura. Najmä preto, že iniciatíve pre budúcnosť patrí väčšinou mladším, a nie starším Európanom."
Na druhej strane, záujem o európsku konferenciu v mnohých krajinách, ktoré ešte neprijali euro, bol veľmi nízky. Poliaci sa umiestnili na poslednom mieste v počte návrhov na obyvateľa (21 návrhov na milión obyvateľov, stav k februáru 2022), hneď za Rumunskom a Švédskom.
Obe krajiny sú v súčasnosti najďalej od splnenia svojich záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy, či už z objektívnych dôvodov (konvergenčné kritériá), alebo v dôsledku silného odporu verejnej mienky. Mali desaťkrát menej návrhov ako Maďarsko, ktoré sa umiestnilo na druhom mieste v EÚ (243 návrhov na milión obyvateľov).
Aj euroskeptickí Česi predložili v prepočte na obyvateľa trikrát viac návrhov ako Poliaci. A Slovensko, ktoré je členom eurozóny, dokonca päťkrát viac.

Poliaci boli vždy konzervatívni
Vinu možno pripísať napríklad poľskej vláde, ktorá na rozdiel od mnohých iných (vrátane Nemecka, Francúzska, ale aj Maďarska) nedokázala zmobilizovať svojich občanov, aby sa vyjadrili. Priznajme si však aj to, že napriek svojmu euroentuziazmu sa Poliaci nikdy neponáhľali s prijatím nových riešení EÚ, a to sa týka aj samotnej konferencie, ktorá je rozsiahlym experimentom s občianskou účasťou.
Isto, v rámci Únie ako celku existuje oprávnená kritika samotného procesu konferencie, ktorá bola od začiatku odsúdená na úspech, keďže si to tak želali európske inštitúcie bojujúce o viac kompetencií a čoraz ambicióznejšie plány.
"Konferencia vytvorí očakávania a tlak na európske inštitúcie," povedal Guy Verhofstadt, belgický politik a predseda konferencie, pretože sa už nebudú môcť počas diskusií skrývať za výhovorku, že nevedia, čo si Európania myslia o svojej spoločnej budúcnosti.
V skutočnosti sa dá očakávať, že odteraz bude konferencia referenčným bodom alebo priamo zdrojom argumentov v boji o kompetencie a rozpočty, ktoré budú využívať politici od parlamentu až po Radu Európskej únie.
Vzhľadom na takúto dynamiku sa Poliaci kolektívne dopustili ďalšieho hriechu, keď sa nepostavili za svoju vlastnú budúcnosť a bezpečnosť v zjednotenej Európe. Prvým bolo, že sa vážne nepripravili na vstup do eurozóny, a druhým, že vynechali konferenciu o budúcnosti Európy.
Ruská agresia zároveň jasne ukázala, že je potrebná ďalšia európska integrácia a potrebujeme riešiť otázky vojenskej a hospodárskej bezpečnosti.
Paradoxne, Putin nás prinútil uvedomiť si, že sme stále Poliakmi, Čechmi a Rumunmi len preto, že sme Európanmi, súčasťou spoločenstva demokracií vybudovaného pre bezpečnosť v opozícii voči imperialistickým veľkolepým projektom.
Nie je preto prekvapujúce, že dnes dochádza k prehodnocovaniu postojov k ďalšiemu zjednocovaniu Európy. Diskusia o budúcnosti Európy pokračuje, len sa k nej nepristupuje ako k experimentálnej forme demokratickej účasti, ale ako k životne dôležitému rozhodnutiu o zachovaní bezpečnosti a mieru, ktoré sú základom európskej integrácie.
To sa týka aj zmien v postoji k eurozóne - dokonca aj v kruhoch, ktoré boli donedávna skeptické voči ďalšej integrácii a spoločnej mene.