Autorka je režisérka
„Ja by som chcela sliepku,“ povedala som kedysi vo chvíli existenciálnej úzkosti, takej, keď sa tiene prehĺbia a zrazu vidíme jasne len veci, ktoré majú vlastné svetlo.
„Prečo?“ spýtala sa ma sestra.
„Neviem. Sliepky sú zaujímavé. Baví ma ich pozorovať. Sú to vlastne také zdomácnené tyranosaury. Nikdy nie si tak blízko živej minulosti, ako keď niečo riešiš so sliepkou.“
„Chceš jednu sliepku?“ zopakovala sestra.
„Jednu.“
„Jednej sliepke by bolo strašne smutno. Sú to spoločenské tvory.“
„Tak dve.“
„Aspoň tri.“
„Len cez moju mŕtvolu,“ povedal môj muž, ktorý nikdy nepočuje, keď by mal, ale počuje, keď by nemusel.
