Autor je filozof a aktivista
Špeciálny prokurátor je osoba, ktorá v kriminálnom prostredí vynucuje autoritu štátu a pri tejto práci by sa mala opierať o princíp rovnosti pred zákonom. Bývalému špeciálnemu prokurátorovi včera Najvyšší súd dokázal, že sa ešte aj tomu gruntu spreneveril.
Moderná verzia privilégia postavenia nad zákonom má koreň vo fungovaní ústredného výboru komunistickej strany, keď sa proti jeho členom nemohlo viesť trestné stíhanie. Systém, ktorý dnes zľahčujeme pomenovaním „naši ľudia“, však nemal pevné hranice.
Ak aj nejaký okresný potentát, dajme tomu zo Starej Ľubovne, v opitosti niekoho zabil, no cez rodinu a známych mal kontakt na najvyššie špičky, dajme tomu vtedajšieho námestníka ministra vnútra Jána Pješčaka, pôvodom zo Staroľubovnianskeho okresu, dala sa beztrestnosť vybaviť aj pre okresnú šaržu. Také zločiny sa diali.
A hoci máme na Slovensku zákon o protiprávnosti komunistického systému, za tridsať rokov zaň nebol potrestaný nikto, lebo revolúcia bola nežná. Ako nakreslila hrubú čiaru za minulosťou, vznikli nové, o ktorých vedeli novodobí vyšetrovatelia a prokurátori, že ich nesmú prekročiť.
Mečiarizmus tento oligarchický systém petrifikoval, a tak sa nevyšetrovali ani privatizačné lúpeže a podvody. Kauza bývalého riaditeľa SIS Lexu leží bezvládne na súde dodnes.
