Dve diametrálne odlišné východiská z ukrajinskej krízy predstavili davoskému ekonomickému fóru (výnimočne v máji) dvaja veľkí seniori globálnej debaty a politiky.
Vlnobitie nesúhlasu strhlo kľúčové tvrdenie Henryho Kissingera (98), že riešením konfliktu Ruska s Ukrajinou by malo byť „status quo ante“.
Jeho návrh, aby sa Ukrajina v záujme mieru vzdala časti územia – čiže súhlasila s definitívne ruským Krymom a akosi „promoskovsky“ nezávislými Doneckom a Luhanskom – pobúril nielen Zelenského, ktorý obratom protestoval, ale aj veľa západných pozorovateľov.
S argumentom, že Západ sa nesmie usilovať o „ponižujúcu porážku“ Ruska, lebo to ohrozí dlhodobú stabilitu Európy, Kissinger urgoval, aby sa rozhovory začali najneskôr do dvoch mesiacov. Potom totiž nastane veľký chaos a napätie, ktoré sa nebudú dať zvládnuť.