Autor je sociológ, člen iniciatívy Svet medzi riadkami
Ešte niekedy v marci sa Sergej Lavrov, minister zahraničných vecí ruskej ríše, nechal počuť, že do leta nás čaká nový svetový poriadok.
Nehovoril to, samozrejme, len tak. Odkazuje na rusko-čínske východiská , s ktorými prišli prezidenti oboch krajín začiatkom februára, teda týždne pred ruskou inváziou na Ukrajinu.
Oficiálne Lavrov na nadchádzajúce globálne poriadky upozornil v nahrávke pre čínskeho kolegu Wang Ia, neformálne túto správu vyslal ľahko šíriteľnými videami do sveta každému, koho to zaujíma. Napríklad svojim fanúšikom v Zimbabwe, ale aj v mnohých iných krajinách sveta.
Väčšina z nás vrátane novinárov jeho slová len preskočila ako tradične veľkohubé rusofašistické reči. Nie však väčšina, opäť vrátane novinárov, na globálnom Juhu. Teda väčšine sveta, ktorá je v subjektívne aj objektívne slabšej mocenskej pozícii oproti nám.
Lavrov a vôbec Rusko opakovane prichádza s posolstvom, na ktoré tam počujú. Napokon, v interview po samite s Wang Iom povedal aj toto: „Nikto na svete sa už nebude považovať za hráča druhej ligy“.
Akokoľvek nehorázne to môže znieť, pre mnohých ľudí dnešných druholigových krajín tieto slová vyznievajú dôveryhodnejšie z úst Rusa, než keď to isté počujú od niekoho z Ameriky či inej časti globálneho Severu. Teda od nás.
Pohľad zvonku
Súčasné usporiadanie sveta má veľké nedostatky. My, ktorí sme v pozícii konečných poberateľov planetárnych výhod, to veľmi nevnímame. No iní áno. A vnímajú aj to, že my to nevnímame – hoci nás na globálnu nerovnosť upozorňujú čoraz naliehavejšie.
