Hamimu Masudi pochádza z Ugandy, roky pracoval ako novinár v Keni, teraz je mediálnym poradcom viacerých medzinárodných organizácií. Žije v Kampale.
Iste, ruské koloniálne aktivity na Ukrajine sú morálne nesprávne. A mnohí si želáme, aby sa všetko to nezmyselné zabíjanie, vysídľovanie a ničenie majetku čím skôr skončilo.
Okrem toho sa nás to v Afrike aj priamo dotýka. Výpadky dodávok pšenice a prudko rastúce ceny pohonných látok nám pripomínajú, že táto vojna je bližšie, ako sa zdá.
V mysliach mnohých Afričanov však stále žijú aj udalosti z roku 1884 – 1885. Práve vtedy sa konala Berlínska konferencia, na ktorej európske mocnosti jediným ťahom pera obsadili a rozporciovali celý kontinent.
Afrika sa následne stala epicentrom drancovania, občianskej nespokojnosti a najhorších foriem potláčania ľudských práv, aké svet dovtedy poznal. A to všetko s vedomím Západu.
Ruská rola v Afrike
Ako to však súvisí s dnešnou vojnou? I pre túto pohnutú minulosť majú dnes Afričania problém vidieť rozdiel medzi konaním Ruska a Západu. Na jednej strane sympatizujeme s Ukrajincami, na druhej sme k západnému postoju rezervovaní.
To, ako vnímame ruský útok na Ukrajinu, súvisí s jeho aktivitami na našom kontinente. Rusko spolu s Čínou v minulosti podporovali boj proti tunajším pochybným postupom Západu.
Spomeňme napríklad ich rolu v boji proti kolonializmu či zápas proti apartheidu v Južnej Afrike. Rusko je skrátka z pohľadu Afričanov ich spojencom v boji proti imperialistickým projektom Západu v Afrike.
Tak, ako dnes Nemecko a iné západné štáty berú do úvahy riziká, ktoré by ich ekonomikám prinieslo úplné rozviazanie vzťahov s Ruskom, nemôže byť prekvapivé, že podobne postupuje aj Afrika.
Nový svetový poriadok, ktorý prehliadame. A nebude sa nám páčiť Čítajte Postkoloniálna realita
Hoci si Afričania vybojovali nezávislosť pred vyše päťdesiatimi rokmi, systémy, štruktúry a vzorce koloniálnej moci žijú dodnes. Vidno to na obchodných a klimatických politikách, ale aj na neférových praktikách, ktoré umožňujú vysávať bohatstvo kontinentu. To zahŕňa aj daňové úniky cez daňové raje či budovanie dlhovej závislosti Afričanov od vyspelých západných krajín aj so západnými podmienkami a záujmami.
V tomto kontexte neprekvapuje postoj afrických štátov na Valnom zhromaždení OSN, kde sa rokovalo o odsúdení ruskej agresie proti Ukrajine. Mnohé krajiny Afriky sa vtedy zdržali, niektoré boli dokonca proti rezolúcii.
