Autorka je režisérka
Koncom mája, presne 29. 5. 1453, dobyli Turci pod vedením sultána Mehmeda II. mesto Carihrad alebo inak Konštantínopol, dnes Istanbul.
Mehmed mal vtedy čerstvých 21 rokov a práve sa postaral o zánik Byzantskej ríše a okrem toho aj o záver epochy, nazývanej v tradičnej periodizácii dejín Európy ako stredovek. Takmer päťdesiatročný cisár Konštantín Dragaš nemal so svojimi 8000 mužmi proti 400-tisícovej armáde protivníka ani teoretickú šancu.
Po šiestich týždňoch obliehania Turci prelomili hradby, vliali sa do ulíc a cisárovo telo sa nikdy nenašlo. Vtedy ubehlo už tridsaťpäť rokov, odkedy Martin Luther pribil na dvere chrámu vo Wittenbergu svoje reformačné tézy, a zhruba tri roky, odkedy Gutenberg objavil kníhtlač.
Ľudstvo definitívne vkročilo do novoveku, čo značilo obdobie prevratných zmien, zrod parlamentarizmu, ústavnosti, racionalizmu, sekularizmu a predovšetkým rozvoj osobnej slobody.
Vieme, že v našich zemepisných šírkach sa to nezačalo diať v rovnakom čase, ako napríklad na území dnešného Holandska, ale s nejakým storočným oneskorením sme sa prvých záchvevov dočkali aj my a po nástupe Márie Terézie na trón sme sa začali intelektuálne zviechať.
Od posledných volieb sa vybrané existencie v zákonodarnom zbore usilujú všetkými silami vrátiť časy temna.
